Kňučanie je vyjadrením určitej nespokojnosti, nedočkavosti. Pes tak vyžaduje nejakú akciu – môže sa jednať o smútok za majiteľom, alebo iným kamarátom, ale rovnako i bolesť, či strach. I keď väčšinou znamená kňučanie to, že je pes v úzkych alebo je zranený, niektoré psy rýchlo zistia, že si kňučaním získajú pozornosť a využívajú to vo svoj prospech.

• pokiaľ ste so svojím psom, a momentálne sa nemá čoho báť, skúste ho prehmatať, či nereaguje na niektorú časť tela bolestivo. Môže to byť upozornenie na bolesť bruška, nadúvanie, ale aj iných, závažnejších ochorení. Môže sa pritom aj odťahovať ak ho chcete pohladiť, môže mať stiahnutý chvost, prípadne si hryzie labky.

Prejavom strachu je stiahnutý chvost, ktorý pes ukrýva medzi zadnými labkami. Nejde však o jediný spôsob, akým nám ukazuje, že sa bojí. Pes, ktorý je vyplašený a má strach, nezostáva stáť na jednom mieste a už vôbec nie v blízkosti toho, čo v ňom strach vyvoláva. Preto zvykne utekať, kňučať a vyslovene panikáriť. Ďalším prejavom strachu je zrýchlené dýchanie.

Mrmlanie frflanie – pes niečo chce. On veľmi dobre vie, že tento zvuk je silno manipulačný. Taktiež vie, že so štekaním sa dostane do problémov, ale niečo jemnejšie ako štekanie, by predsa len mohlo pod stolom pri jedle zabrať. Tento zvuk je možné tiež počuť, keď sa dva psy stretnú a chcú sa pozdraviť.

,,Zafuňanie“ – je potlačený štekot – predchádza štekaniu.