Hryzenie vlastného chvosta, alebo žuvanie srsti

Väčšinou sa jedná o obsedantno – kompulzívnu poruchu, pričom sa predpokladá aj určitý podiel dedičnosti. Tieto poruchy sa vyskytujú často u plemien ktoré sú viac aktívnejšie, nervóznejšie, citlivejšie. Problémom môže byť frustrácia mačky, bojazlivosť, málo podnetov na hranie, konfliktné, stresové situácie, zmeny v prostredí a pod.
V určitých prípadoch sa môže jednať o zdravotný problém – zapichnuté cudzie teleso, rana.
  • dôležitá je úprava vzťahov mačky s jej majiteľom, potrebné je viac sa jej venovať, hrať sa s ňou.
  • vhodná je aj úprava režimu a prostredia mačky. Mačky majú radi stereotyp, každé narušenie môže byť preto pre nich problémom.