Naháňanie vlastného chvosta

Väčšinou sa jedná o obsedantno – kompulzívnu poruchu, pričom sa predpokladá aj určitý podiel dedičnosti. Tieto poruchy sa vyskytujú často u plemien ktoré sú viac aktívnejšie, nervóznejšie. Problémom môže byť frustrácia psa, bojazlivosť, málo podnetov na hranie, nesprávny výcvik, konfliktné, stresové situácie.
Jedná sa o tzv. stereotypné správanie. Znamená to pre psa aspoň nejakú činnosť a istú útechu. Príkladom je práve naháňanie vlastného chvosta, pričom si pes nevšíma nič okolo. Niekedy chvost chytí a do krvi si ho poraní, dôležité však preňho je prenasledovanie. I keď má chvost kopírovaný, bude naháňať pahýľ.
Medzi príčiny utkveného konania sa zaraďuje časté situácie, ktoré psy vystrašia (napríklad sprevádzané týraním) frustrácia, očakávanie (napríklad pred kŕmením alebo prechádzkou), nevhodné prostredie, pes nerozumie, čo sa od neho žiada, izolácia (nedostatok styku s ľuďmi alebo zvieratami.)
  • prostredie s viacerými podnetmi a hrami s hračkami môže psa uspokojiť a potlačiť jeho nutkanie na náhradné konanie.