Pes ktorý naháňa všetko čo sa rýchlo hýbe to robí väčšinou preto, aby mal tieto predmety pod kontrolou. Takto sa chovajú najmä tzv. pracovné psy a to hlavne pastierske plemená, ako je napr. Borderská kólia. Príčinou je veľmi silný ovčiarsky inštinkt – pes sa snaží akoby auto ,,pásť“, pokúša sa o to, mať ho pod kontrolou. Otočky ktoré pritom pes môže robiť sú následkom frustrácie, keď sa nemôže dostať k autu. (Takže sa skúša otočkou vymaniť z vodítka.)
Podstatné je naučiť psa aby vedel zastaviť svoju aktivitu a následne hneď za tým, aby vám dokázal venovať očný kontakt. Psa treba najskôr trénovať doma, kde je pokojné prostredie, bez rušivých momentov, neskôr – ak je taká možnosť – pokračovať v tréningu v pred záhradke a až neskôr tento tréning presunúť na ulicu. Dosiahne tak to, že zastavíte aktivitu psa a docielite, aby sa na vás pes pozrel. Toto bude podmienené aj maškrtou ktorú má pes rád.
dajte psovi na podlahu maškrtu, ktorú, keď si bude chcieť pes vziať tak ju dlaňou ochránite. Potom s použitým mena psa si ho zavoláte do očného kontaktu. Keď to zvládne, dáte mu druhú maškrtu (odmenu.) Vonku na ulici bude potrebné pracovať s rôznymi maškrtami, prípadne hračkami. V praxi to vyzerá tak, že pes je na vodítku, prichádza auto, a vy sa snažíte o pozornosť psa vyslovením jeho mena. Keď sa vám to podarí, odmeníte ho. Treba byť trpezlivý a neprestávať dlhodobo s týmto nácvikom.
dôležité je, aby váš pes reagoval aj na povel privolania. Preto pokiaľ tento povel nemá zvládnutý, nepúšťajte ho behať bez vodítka. Psa trénujte najskôr doma, v pokojnom prostredí, kde nemá nové a rušivé podnety. Zoberte si stopovacie vodítko ktorým po vydaní povelu jemne trhnete smerom k sebe. Pes tak lepšie pochopí, čo od neho chcete. Ak by pes k vám prišiel až po značnom úsilí, nikdy ho nekárajte, pretože si spojí pribehnutie s trestom.
Povel privolania
dôležité je naučiť psa na povel privolania.
so psom pracujte s citom, nie silou.
vhodné je zadovážiť si k učeniu privolania dlhú šnúru, vodítko tzv. dlhú stopovačku, obojok by mal byť dostatočne široký (žiadne tenké ,,škrtiace“ obojky.)
začínajte na dlhom vodítku a keď už pes bude správne reagovať na privolanie, môžete použiť krajšiu. Ak je pes bojazlivý, vodítko si nechajte stále v ruke.
psa oslovte menom a privolajte ,,Ku mne“, pričom mu môžete za 1 až 3 sekundy (závidí od veľkosti psa – pri veľkých plemenách sú to tri sekundy) napomôcť jemnou navigáciou vôdzky, prípadne trhnutím vôdzky, pritiahnutím k sebe. Nezabudnite psa pochváliť.
Čo určite nerobte
neopakujte rovnaký povel – povel sa vydáva len raz, opakovanie totiž ukazuje psovi to, že vy pre neho nie ste autorita. Znamená to, že pes nie je presvedčený o tom, čo vlastne chcete.
nedovoľte mu samovoľne ukončiť povel ktorý má splniť. Pokiaľ vydáte povel ,,Sadni“ nemal by sa zdvihnúť pokiaľ nevydáte iný povel.
nekričte na psa, netrestajte ho.
nedávajte rôzne povely za sebou.
nenapomínajte psa zákazom – nehovorte mu ,,nesmieš, nerob to“. Radšej ho navigujte na to, čo chcete aby robil.
pochvala psa by nemala byť prehnaná ale prirodzená.
nemajte neustále napnuté vodítko. Uvoľnené vodítko znamená že pes správne splnil úlohu. Vodítkom ovláda človek psa a nie naopak.
Tip
psa stačí cvičiť iba 3 – 4 minúty, ale niekoľkokrát denne.
