Ako ľudia si často myslíme, že nie sme šťastní.. To je však iba preto, že sa identifikujeme s nejakou svojou obmedzenou časťou vnímania. Začneme si vytvárať obmedzený svet, zameraný na nejaké obmedzené potreby. A potom sa už len divíme, že máme problémy… Navyše ešte aj lipneme na tom svojom nešťastí… A to je práve to najväčšie nešťastie.. Nedokážeme pochopiť ani neveríme, že máme voľbu.. Vlastne vôbec nechápeme, že tak ako žijeme – to je voľba… Nič viac…nič menej… iba voľba…
Ľudia si však miesto voľby vytvárajú ochraňujúce prvky, akúsi ochranu proti životu. Prekáža nám reálny stav vecí.. Veď si len predstavte – keď na chvíľu vypadne elektrická energia, akí sú ľudia okamžite bezradní, stratení… A potom plánujeme, pripravujeme… Nakoniec nastane niečo inak.. A ďalší problém… Nastane niečo inak než očakávame a zasiahne nás to… Niekoho dokonca trvale a nenávratne…
Zdrojom rôznej duševnej bolesti sa zdá byť slovko ,,očakávanie“… Šťastiu bránia naše vlastné očakávania. Ak máme ciele ktoré sa nám nedarí napĺňať, tak to okliešťuje našu schopnosť byť šťastným…
Namiesto toho, aby sme sa učili s prúdmi energií pracovať a byť s nimi v súlade, začneme sa sťahovať do seba, potláčame samých seba, paralyzujú nás veci…
Je vlastne hrozné, ako veľmi lipneme na takomto umelom systéme, ktorý sa navyše snažíme s obrovským úsilím udržovať len aby sa nezosypal. A taký je aj výsledok hektickej pažravej civilizácie zameranej iba na výkonnosť. Aké je to mať ozajstný súlad so sebou vie dnes už asi len málokto…
Naša intuícia by mala byť spätá s prírodou a energiami, ktoré však bežne vďaka našim mentálnym programom a závislostiam nie len že nevidíme, ale ich ani len nedokážeme či nechceme precítiť, aby sme mohli s nimi začať žiť v súlade…
Jeden roľník pracoval na svojej záhrade. Zrazu odpadol a keď sa prebral zistil že sa udrel a to tak nešťastne, že mu začalo tiecť veľa krvi. Nevedel ako ju zastaviť. Zrazu k nemu ,,prehovoril“ strom. Bol to topoľ, ,,povedal mu“ aby si zobral listy a priložil na ranu. Tak zastavil krvácanie…
Je vôbec absurdné hrať sa na nejakého dôležitého… Roviny bytia ktoré ešte nepoznáme sú tak obsiahle ako obsiahli je celý vesmír… Dokážete si napríklad vôbec predstaviť dnešného človeka ako sa radí s rastlinou? To asi len indiáni, ktorý pokorne ,,počúvajú“, preciťujú strom, alebo kameň…
Prítomnosť… To je ten moment kedy človek skutočne pocíti pokoj a nekonečnosť svojej existencie. Skúsiť jednoducho ,,neočakávať“ ale v danom momente robiť veci najlepšie ako len vieme a najmä – robiť /tvoriť/ ich s radosťou.
Vtedy prichádza úľava, pokoj, láska a teda naozajstné šťastie.
Spracovala: Silazdravia.sk