Fakty sú jasné – ľad sa topí, zem sa otepľuje, hladina morí stúpa, prejavujú sa extrémne zrážky… Dokážeme zmeniť náš spôsob života včas? Jediné čo môžeme ovplyvniť je to, ako sa budeme k našej nádhernej planéte chovať. Namiesto nariekania, by sme mali povedať – áno toto je problém – a hľadať riešenia, pretože riešenia existujú.

Ako posol mieru spojených národov som precestoval celý svet. Videl som mestá ako je Peking dusiaci sa priemyselnými emisiami, vyrúbané starodávne lesy v Kanade, dažďové pralesy v Indonézii ktoré boli spálené na uhol, stretával som sa s roľníkmi, ktorým voda doslova spláchla úrodu, v Grónsku som bol ohromený tým ako rýchlo miznú starodávne ľadovce, oveľa rýchlejšie než sme predpokladali. Všetko čo som na tejto ceste videl a poznal ma doslova vydesilo. Neviem si ani predstaviť ako sa budú cítiť naše deti keď sa budú pozerať späť a budú vedieť že sme mali prostriedky a mohli sme túto devastáciu zastaviť ale chýbala politická vôla ich použiť. Po rokoch devastácie, konferenciách je čas povedať nie ďalším diskusiám, nie ďalším výhovorkám, nie ďalším desaťročným štúdiám, nie ďalšiemu manipulovaniu verejnosti a diktovaním politiky spoločností zarábajúcich na fosílnych palivách ktoré ovplyvňujú našu budúcnosť! Budúce generácie nás budú buď oslavovať alebo preklínať, sme poslednou nádejou pre našu Zem.

Leonardo DiCaprio

Fakty

Súčasný obsah CO2 v atmosfére je na úrovni 392,40 ppm (http://co2now.org/). Jedná sa o množstvo s ktorým sa súčasná biosféra Zeme nedokáže vysporiadať bez vážnych zmien klímy a biosféry. K nadmernému využívaniu fosílnych palív (ropa, uhlie, plyn) pridávame odlesňovanie, ktoré predstavuje ročne až 13 miliónov hektárov. Odlesňovanie spôsobuje približne 20 % z celosvetových emisií skleníkových plynov, je významným činiteľom spôsobujúcim stratu biodiverzity a vážnou hrozbou pre živobytie lokálnych komunít. Ďalším vážnym emitentom skleníkových plynov je poľnohospodárstvo, ktoré sa len v EÚ podieľa asi na 9% emisií skleníkových plynov.

Keby sme okamžite zastavili všetky emisie skleníkových plynov, do atmosféry sa ich už dostalo také množstvo, ktoré zvýši priemernú teplotu o 1,2 až 1,3 °C. Cieľom celosvetového úsilia na riešenie problémov klimatických zmien by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2 °C. Na nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2 °C nie je schopná sa príroda adaptovať.

Znamenalo by to postupný zánik nám známych ekosystémov. Aby sa situácia nezhoršovala máme veľmi málo času, nie viac ako jedno až dve desaťročia, počas ktorých musíme zmeniť náš energetický systém, využívanie prírodných zdrojov a krajiny a zabrániť tak nezvratnej katastrofe.

Okrem zmeny klímy Arktída zároveň čelí ďalším nepriaznivým dopadom ľudskej činnosti, ako je znečistenie vody a ovzdušia, nadmerný rybolov, zvýšené množstvo ultrafialového žiarenia v dôsledku úbytku ozónu alebo zmeny prirodzeného prostredia a znečistenie v súvislosti s ťažbou surovín. Spoločné pôsobenie všetkých týchto faktorov môže viesť k tomu, že sa arktické ekosystémy a populácia živočíchov nezvládnu na zmenené podmienky náležite adaptovať.

Ako sa arktický ľad roztápa a pribúda tmavej oceánskej plochy, dochádza i k väčšej absorpcii slnečného žiarenia. Tým dochádza ku zvyšovaniu teploty a k rýchlejšiemu roztápaniu ľadu. Dôsledkom je ďalšia tmavá oceánska plocha a ďalšie otepľovanie, ktoré spôsobuje ešte väčšie otepľovanie – začarovaný kruh sa uzatvára.

Ďalší začarovaný kruh číha v Arktíde v podobe permafrostu – trvalo zmrznutej pôdy, ktorá sa v arktickej oblasti nachádza na pevnine i na morskom dne, v plytkých oblastiach oceánu. Otepľovanie vedie k jeho rozmŕzaniu, čím sa do atmosféry uvoľňuje metán, veľmi silný skleníkový plyn, ktorý bol do tej doby viazaný v pôde. Ten urýchľuje otepľovanie, ktoré vedie k ďalšiemu rozmŕzaniu permafrostu, a tak stále dokola.

Úbytok morského ľadu a rozmŕzanie permafrostu sa podieľajú na ďalšom zvyšovaní globálnej teploty.

Zvýšenie teploty o 2 °C

• Väčšie oteplenie nad pevninou hlavne v severných zemepisných šírkach.

• Zmenšovanie oblastí so snehovou pokrývkou, zvýšenie topenia permafrostu a zníženie hrúbky oceánskeho ľadu, v niektorých projekciách Arktický laď na konci leta zmizne do polovice 21. storočia.

• Zvýšenie výskytu horúcich extrémov, horúcich vĺn a silných zrážok.

• Zvýšenie intenzity tropických cyklónov.

• Presun trás extra silných tropických línií smerom k pólom s vyvolanými výraznými zmenami vetra, zrážok a teplôt.

• Zvýšenie zrážok vo vyšších zemepisných šírkach a zníženie zrážok vo väčšine subtropických oblastí.

• Hlad, malária a nedostatok pitnej vody hlavne v rozvojových krajinách Ázie, Afriky a južnej Ameriky..

• Zvyšovanie hladiny oceánu, ktoré ohrozuje obyvateľstvo predovšetkým v nižšie položených oblastiach rozvojových krajín (Bangladéš, južná Čína), ohrozené sú takisto nižšie položené ostrovné štáty kdekoľvek na svete, nehovoriac o nízko ležiacich štátoch (Belgicko, Holandsko, severozápadné Nemecko) a juhovýchodnej časti Veľkej Británie.

• Okolo 30% všetkých druhov na Zemi bude ohrozených vyhynutím.

Ale máme aj dobré správy

Premeniť púšť na oázu? Áno už existuje systém, ktorý to dokáže. Vyvíjajú ho českí vedci. Ich Solar Air Water Energy Resource (SAWER) dokáže získať vodu z púštneho vzduchu a kultivovať púšť v úrodnú pôdu.

V mnohých častiach sveta je konečne lacnejšie budovať alternatívne zdroje energie ako spaľovacie elektrárne.

Na dve stovky globálnych gigantov, ako je Coca-cola, H&M či Nestlé, sa zaviazalo, že do roku 2025 budú všetky obaly ich výrobkov recyklovateľné.

Starbucks sa chce zbaviť plastových slamiek, s podobným plánom začína aj McDonald. Jednorazové plasty túži z obchodov a reštaurácií vykoreniť aj IKEA.

Nové priekopnícke technologie ktoré pomôžu podľa filantropa Billa Gatesa:

Jadrové reaktory 4. generácie bez produkovania skleníkových plynov, jadrový reaktor dokáže pracovať bez výmeny paliva po dobu 50 rokov chladený dusíkom (izotop uránu 238) a samozrejme tiež vývoj fúzneho reaktora.

Toaleta bez vody vhodná najmä pre oblasti s nedostatkom vody a bez kanalizácie, exkrementy premieňa pomocou baktérií na hnojivo.

Technológie a projekty na pohlcovaním oxidu uhličitého z okolitej atmosféry.

Výroba syntetického paliva vyrábaného z pohlteného CO2 z atmosféry.

Zdroj: http://www.greenpeace.org,  https://derstandard.at, https://voda235.webnode.cz