Hovoriť o tom že dojčenie je pre dieťa jedným z najprirodzenejších a najdôležitejších vecí hádam ani netreba. Posilňuje imunitu dieťatka, vytvára puto medzi ním a matkou. Pozitívny zdravotný vplyv má aj na ňu samotnú, pretože maternica sa rýchlejšie regeneruje a znižuje sa aj riziko rakoviny prsníka.

Dôležité je dojčiť dieťa aspoň pol roka a ideálne aj dva či tri. Čo však v situácii, keď už cítite že dojčiť nechcete, že ste pri tom podráždená a necítite sa dobre? Na jednej strane nechcete dieťatku materské mlieko odoprieť, ale na druhej strane sa už cítite v nepohode?

Treba si priznať že telo nedokáže klamať a často nám inštinkt ukazuje to, čo si my sami ešte nevieme alebo nedokážeme pripustiť.  Väčšinou príliš premýšľame, namiesto toho, aby sme sa k veciam stavali oveľa viac jednoduchšie.

Keď zvieraciu matku dojčenie ,,nebaví“ jednoducho svoje mláďa odoženie a celkom určite vďaka tomu nemá žiadne výčitky svedomia. Inštinktívne vie, že mláďa sa už o svoje jedlo dokáže postarať aj samo.

Myslieť si, že byť matkou znamená sebaobetovanie a že na pocitoch matky nezáleží, je veľmi mylná predstava. Naopak, záleží, a to veľmi, veď práve negatívne pocity matky ovplyvňujú aj samotné dieťa.

Je preto dôležité postarať sa najmä o vlastnú spokojnosť. Nie je dobré dávať z niečoho čo sa už vlastne minulo, pretože to stojí ďaleko viac síl a zbytočnej nepohody ktorá sa z takého nastavenia vytvorí. Dieťa je šťastné a spokojné pri dotyku a blízkosti v prvom rade pokojnej a šťastnej mami.

Spracovala: Silazdravia.sk