Platí že ,,genetika namieri zbraň“ ale prostredie, v akom žijeme ,,stlačí spúšť“. Ak si poradíme s toxickou záťažou a postupne si budeme čistiť organizmus, zdravotné ťažkosti sa zmiernia alebo dokonca úplne vytratia.
Je potrebné uvedomiť si, čo si naozaj vkladáme do úst a ako sa následne cítime. Mali by sme venovať pozornosť nielen strave ale aj tomu čo pijeme, čo dýchame, čo počúvame, pozeráme a čítame, pretože len to nám zabezpečí cítiť sa lepšie a vyrovnanejšie.
Vo vzduchu, výrobkoch osobnej starostlivosti, jedle, vo vode nachádza veľké množstvo chemických a toxických látok. V tele skoro každého človeka sa podľa najnovších výskumov nachádza cez 100 enviromentálnych toxických látok. Má to vplyv na samotnú funkciu bunky a teda na celkovú energiu. Človeka začnú ťažiť problémy týkajúce sa celého tela, najmä trávenia, pretože črevná výstelka je výnimočne citlivá. Jej bunky sú veľmi aktívne a vyžadujú energiu na tvorbu nových buniek. Potlačenie mitochondriálnej funkcie je kľúčové aj v súvislosti s ďalšími problémami, ako je neurologická, endokrinná toxicita či imunotoxicita. Vznikajú tak zdravotné problémy od neplodnosti po cukrovku. Navyše toxická záťaž matky, vrátane jej tráviaceho systému, sa prenáša na dieťa. Takže v ďalšej generácii sa rodia deti s väčším toxickým bremenom. Veľa ľudí s chemickou senzitivitou môže trpieť aj tzv. elektrickou senzitivitou – to znamená že negatívne reagujú na elektromagnetické polia.
Znečistenie vzduchu a organofosfáty sú značným problémom v súvislosti s rôznymi ochoreniami ako je astma, autizmus, ADHD, hypertenzia a pod. Nahromadená ortuť /ktorú máme v určitej miere všetci/ a chronický stres znižuje hladinu serotonínu a spája sa s celou škálou neurologických symptómov – depresia, úzkosť, návykové chute – cukor, alkohol a pod.
Vedci sa domnievajú že za alergiami a intoleranciou lepku môže nahromadenie rôznych toxínov a intoxikačných látok. Ukazuje sa, že napr. olovo sa môže uvoľňovať z kostí a následne sa usadzovať v tkanivách, takže môže spôsobovať zdravotné ťažkosti ako napr. Parkinsonovu chorobu, vysoký tlak. Dokonca u žien po menopauze sa môže objavovať chvenie, triaška a kŕče.
Ako na jedy
-
asi 98 percent toxikantov v domácnosti sa nachádza v prachu, textilných vláknach, kobercoch, čalúnení, závesoch. Zadovážte si do domácnosti vysokokvalitný filter.
-
zaujímajte sa o to, akú kozmetiku, výrobky osobnej starostlivosti používate pretože môže obsahovať veľké množstvo ftalátov, zmäkčovadiel. Preferujte bio kvalitu.
-
pite zásaditú vodu. Vhodné je nainštalovať si na vodovodnú batériu alkalizátor. Za účelom vytvorenia zásaditejšieho prostredia v organizme je vhodné pridať si každý deň do vody 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny.
-
vyhýbajte sa dvanástim najtoxickejším druhom ovocia a zeleniny, pokiaľ nie sú v overenej bio kvalite. (zeler, broskyne, jahody, jablká, čučoriedky, nektarínky, sladká paprika, špenát, listové šaláty, čerešne, zemiaky, hrozno.) Používajte kyslý alebo zásaditý roztok na umytie asi 95 percent väčšiny pesticídov z jedla. Namočte zeleninu a ovocie (aj v bio kvalite) do alkalickej vody. Vyhýbajte sa aj sardinkám v konzerve a rybám s veľkým množstvom ortuti. Nekonzumujte ani lososa odchovaného na farme.
-
veľmi účinným prostriedkom na výrazné zníženie toxickej záťaže sú výplachy čriev.
-
vhodná je chelácia – jedná sa o bezpečnú detoxikáciu toxických kovov z tela. Vhodná je analýza kovov a minerálov z vlasov. Dobrá je aj pomalšia a bezpečná chelácia potravinovým doplnkom – Karnozínom. Pri chelácii sa odporúča dodávať do organizmu minerálne komplexy. Následne je dobré užívať aj koenzým Q10.
Spracovala: Silazdravia.sk