Ľudská činnosť dlhodobo vplýva na životné prostredie a v posledných desaťročiach sa jej dopady ešte viac zvyšujú. Pri rekonštrukcii budov a zatepľovaní panelových domov často dochádza k usmrcovaniu chránených živočíchov, ktoré obývajú vhodné duté priestory v stenách či podkroviach budov. Tieto živočíchy vedia byť pritom užitočné aj pre človeka, napríklad ho chránia pred hmyzom. (Jeden pár hniezdiacich dážďovníkov uloví denne okolo 50 g hmyzu, jeden netopier dokáže za noc uloviť až 3000 jedincov hmyzu, napr. komárov…)

Extrémne ohrozené vtáky a netopiere

Okrem hromadného úhynu vtákov a netopierov často dochádza aj k trvalej strate ich hniezdísk a úkrytov. Problémy s chránenými živočíchmi v budovách sa však už dajú riešiť, a to v prospech živočíchov aj ľudí, potrebná je však intenzívna spolupráca a zapojenie sa stavebníkov, stavebných firiem, štátnych orgánov aj verejnosť.

Napríklad Dážďovník (Apus apus), ako aj iné druhy netopierov, hniezdil pôvodne v starých pralesoch s dostatkom vysokých stromov s dutinami. Využíval aj skalné steny, bralá,  zrúcaniny. Lenže bohužiaľ zánik väčšiny pralesov a  premena lesov na lesy hospodárske spôsobili zúženie možností prirodzeného hniezdenia, takže Dážďovník bol nútený využívať najskôr kostolné veže ale tiež panelové bytové domy. Dážďovník si totiž nedokáže sám vytvoriť hniezdnu dutinu, takže je závislý od dutín, ktoré nachádza v panelových domoch (za vetracími otvormi), v štrbinách medzi panelmi. Potrebuje hniezdiť na vysokých miestach, aby mal dostatočný priestor na prílet k hniezdnej dutine a následne voľný priestor na odlet.

Takmer 100 % slovenskej populácie dážďovníkov využíva na hniezdenie ľudské stavby. V posledných rokoch sú dážďovníky najviac ohrozované udržiavacími stavebnými prácami vykonávanými na budovách na ktorých hniezdia, a to v súvislosti so zatepľovaním obvodového plášťa, alebo pri zatmeľovaní špár medzi panelmi (špárovanie). Ak sa tieto práce vykonávajú počas hniezdneho obdobia dážďovníkov (cca v čase od 1. apríla do 15. augusta), dochádza pri nich k priamemu úhynu hniezdiacich jedincov a k likvidácii ich úkrytov (hniezdísk). Pri zatepľovaní obvykle dochádza aj k uzatváraniu vetracích otvorov alebo k ich zakrývaniu ochrannými plastovými mriežkami, Čím sa dážďovníkom natrvalo znemožňuje prístup k ich hniezdam, a teda aj úspešné hniezdenie.

Dážďovník tmavý sa vyznačuje veľmi silnou väzbou na svoje tradičné hniezdiská, ktoré opakovane každoročne využíva; jeden pár zvyčajne používa to isté hniezdo po celý život. Preto aj tie jedince, ktoré prežijú trvalú likvidáciu svojich hniezdísk pri zatepľovaní, majú potom problém nájsť si iné vhodné miesto na zahniezdenie. Vzhľadom k vysokému tempu zatepľovania na celom území Slovenska sú preto ohrozené nielen lokálne populácie dážďovníkov v jednotlivých mestách, ale aj ich celoslovenská populácia. Spolu s dážďovníkmi sú rovnako ohrozené aj iné druhy chránených živočíchov hniezdiace v budovách najmä belorítka obyčajná (Delichon urbica), vrabec domový (Passer domesticus), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), sokol myšiar (Falco tinunculus) a netopiere. Z netopierov sa v panelových budovách najčastejšie vyskytuje raniak hrdzavý (Nyctalus noctula). Raniak hrdzavý je migrujúcim druhom a na našom území sú tak usmrcované aj zimujúce jedince, ktoré sa rozmnožujú v susedných európskych krajinách.

Veľmi smutné je, že dážďovník býva bežne uväznený na hniezde v ktorom uhynie, pretože je pod izolačnou vrstvou polystyrénu napríklad v špajzovom vetra­com otvore. Zažíva pomalú smrť hladom a smädom.

Problémom sú aj výmeny okien a rekonštrukcie lodžií. Pod parapetnými doskami, pod oplechovaním alebo v štrbinách na spojoch s lodžiami sa často nachádzajú vhodné úkryty pre chránené druhy živočíchov. Pri demontáži starých okien, parapetných dosiek či pri oplechovaní striešok lodžií sa tieto priestory odokryjú a človek sa tak priamo dostáva k hniezdam vtákov alebo k ukrývajúcim sa netopierom.

Častými hniezdičmi na budovách sú aj kavka tmavá, sýkorka veľká, sýkorka belasá, žltochvost domový, trasochvost biely, drozd čierny, muchár sivý a niektoré ďalšie druhy. Hniezda si stavajú na krytých častiach budov, balkónov, vo výklenkoch, v kvetináčoch, balkónových rastlinách a pod. Ľudské stavby (napr. kostoly alebo poľnohospodárske budovy) využívajú na hniezdenie aj niektoré druhy sov.

Pred začatím prác je potrebné preveriť prítomnosť chránených živočíchov v budove.

Nutná ochrana

Výskyt živočíchov preverí počas terénnej obhliadky orgán ochrany prírody alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, odborná organizácia alebo odborník v tejto oblasti.

Je častým faktom že robotníci, či majitelia budov sú necitliví a ochrana vtákov, netopierov ich vôbec nezaujíma.

Stavebné práce je nutné oddialiť až do času vyhniezdenia vtákov (do 15. augusta). Po tomto termíne je možné zateplenie realizovať , ale tak aby pri ňom nedošlo k zániku hniezdisk. Možnosť prípadnej realizácie stavebných prác aj počas hniezdenia musí vždy posúdiť odborník. V prípade výskytu netopierov (ktorý môže byť aj celoročný), treba práce usmerniť na základe konzultácií s odborníkom. Netopiere je možné v nevyhnutnom prípade z budovy vysťahovať pod dozorom odborníka, ktorý má výnimku na tieto práce. (Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zakazuje neoprávneným osobám akúkoľvek svojvoľnú manipuláciu s chránenými druhmi!)

Dnes už existujú rôzne možnosti ako vtáky zachrániť – stačí sa len zaujímať o technické návrhy a riešenia na ochranu netopierov v budovách.

Všetky druhy vtákov a netopierov sú u nás chránené zákonom NR SR č. 314/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o OPaK“). Spoločenská hodnota vtákov a netopierov je určená vyhláškou č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vtáky a netopiere sú chránené aj medzinárodnými dohovormi.

Dôležité kontakty: Štátna ochrana prírody SR – www.sopsr.sk

Organizácie aktívne v ochrane vtáctva a netopierov:

SOS/BirdLife Slovensko – www.vtaky.sk

SON – www.netopiere.sk

BROZ – www.broz.sk

Zdroj: Ochrana živočíchov pri zatepľovaní a rekonštukci budov,  projekt LIFE10 NAT/SK/000079 „Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku“,  Usmernenie MDVRR SR a MZP SR netopiere.