Júlia Mušáková

Som študentkou Vysokej školy múzických umení. Mojou veľkou záľubou je aj spev a folklór. Ako primáška som pôsobila vo folklórnom súbore Váh z Púchova a v súčasnosti primášujem vo folklórnom súbore Rozsutec zo Žiliny. Bohaté skúsenosti som nadobudla aj v orchestrálnej oblasti – okrem iných aj v Slovenskej Filharmónii Bratislava či University of Gothenburg Symphony Orchestra vo Švédsku a Sinfonietta Sibelius Academy vo Fínsku. Ďalšie hudobné skúsenosti mám aj v televíznych, koncertných a filmových produkciách – Tvoja tvár znie povedome, koncerty s Luciou Bílou, turné so skupinou Elán, film Únos.

Prvé stretnutie s husľami

K husliam som sa dostala vďaka môjmu staršiemu bratovi, ktorý sa pre tento nástroj rozhodol ešte ako predškolák. Nikto nevie, ako k tomu výberu nástroja došlo, pretože v rodine nemáme žiadneho huslistu a ani profesionálneho hudobníka, no veľmi dobre si pamätám, že brat po prvotnom nadšení na husle veľmi necvičil a keďže mňa tento nástroj zaujal, dušovala som sa, že ja naň budem cvičiť každý deň. Realita bola samozrejme trošku iná a veľmi skoro som si privykla rozbaľovať husle iba 2 krát do týždňa a aj to na hodine huslí v základnej umeleckej škole v Púchove. Až o pár rokov prišiel moment, kedy som sa sama rozhodla cvičiť na husle a rozvíjať svoje hudobné nadanie. Silným podnetom bola Ľudová hudba, v ktorej som pôsobila ako primáška a spolu so spevom napĺňala svoju dušu. Túžila som sa dostať na vysokú školu, kde by som mohla študovať hru na husle, vtedy som ani poriadne netušila aké iné možnosti má muzikant po skončení takej vysokej školy . Možno aj vďaka skvelému kolektívu a zážitkom prišlo rozhodnutie venovať sa hudbe a stať sa profesionálnym muzikantom.

Reč zvuku

Hudba je prostriedok komunikácie – to je z estetického hľadiska dávno známa definícia. Rozširuje obzory, vnímanie, fantáziu. Zvuky, ktoré hudba produkuje nás vedia potešiť, upokojiť, ale aj rozhnevať… Je to istým spôsobom liek pre našu dušu.

 

Hudobná inšpirácia

Každý huslista má určite niekoľko obľúbených interpretov, ktorý sú pre neho veľkou inšpiráciou. Ja čerpám inšpiráciu z hudobníkov, ktorý vkladajú do skladby svoje srdce/dušu. Našu dnešnú spoločnosť vychovávajú a ovplyvňujú média, ktoré podsúvajú nie celkom kvalitnú hudbu s cieľom ohúriť. To nehovorím iba o populárnej hudbe, hovorím aj o interpretácii klasickej hudby, v ktorej sa niekedy hlavným merítkom pre posúdenie virtuozity stáva rýchlosť akou to interpret dokáže zahrať. Za virtuozitou sa v pravom slova zmysle však skrýva niečo úplne iné. Je to o detailoch každého jedného tónu, o odovzdaní posolstva, ktoré už dávno vpísal do nôt skladateľ/autor, o pochopení podstaty, o osobitosti duše, ktorú interpret vkladá do diela ako pridanú hodnotu pri interpretácii a v neposlednom rade o vedomostiach, ktoré sú základom pri akejkoľvek činnosti. Niektoré veci sa dajú naučiť, no podľa môjho názoru sa napríklad s muzikalitou musí človek už narodiť. Muzikalita je to srdce, tá duša, cítenie, ktoré nás zaujmú pri počúvaní skladby. Inšpirácia sa dá čerpať aj v prírode, v každodennom živote, v zážitkoch, udalostiach, skúsenostiach…To všetko spolu súvisí a dá sa použiť v hudbe. Predstavivosť je jedna zo základných psychických procesov, ktorá vytvára zážitok pri počúvaní hudby, ale aj napomáha samotnému interpretovi počas hrania. A na rozvinutie predstavivosti musíme niečo zažiť, aby sme mali z čoho čerpať. Predsa je pre mňa dôležité, aby som hudobnú inšpiráciu čerpala najmä zo seba. Je vhodné vypočuť si pár nahrávok od interpretov, ktorí sa mi páčia, no pri postupnom študovaní diela sa snažím zameriavať na svoje vnútro, svoj názor, svoj osobný vklad do konkrétnej skladby, samozrejme v súlade s vedomosťami o danom štýlovom období a pochopení myšlienky, ktorú skladateľ vložil.

Správne namiešaná hudba

Nemám úplne vyhranený typ hudby, ktorý počúvam. Som skôr otvorená všetkým možnostiam, druhom hudby, pokiaľ spĺňa určitú kvalitu, respektíve ma zaujme. Správne namiešaná hudba je pre mňa tá, ktorá rozprúdi krv v žilách – je to ten neopísateľný pocit, ktorý rezonuje celým vnútrom, prináša ,,motýle v bruchu“, tlak v hlave, alebo neskutočný pokoj, klopkanie prstami…Niekedy sú to basové tóny, inokedy clivá melódia, súzvuk tónov, zaujímavý rytmus, nádherné texty. Ak by som bola nútená povedať akú hudbu mám rada, bol by to určite folklór, ktorý má v mojom srdci to najcitlivejšie miesto. Hudba meditačná upokojuje a Reggae hudba mi vždy vyčarí úsmev na tvári. Z klasickej hudby je to najmä husľová literatúra, ale aj klavírna a symfonická. Zo skladateľských velikánov je to Bach, Beethoven, Čajkovský, Glazunov, Schubert, Brahms, Debussy, Stravinský, Schonberg a mnoho iných.

Životné plány

Vo svojom živote málokedy plánujem, skôr na sebe priebežne pracujem a ponuky, alebo podnety prichádzajú samé. Okrem toho sa moje hodnoty s vývojom neustále menia, a preto ak aj mám nejaký plán, väčšinou ho predbehne ešte nejaký lepší plán 🙂 Prílišné plánovanie zabraňuje vydať sa cestou, ktorá môže byť pre nás ešte zaujímavejšia a prínosnejšia ako tá vopred naplánovaná.

Ozajstná radosť

Ozajstnú radosť pociťujem v rôznych situáciách. Všeobecne v hudbe je to vtedy, keď sa realizujem, keď pracujem na nejakej skladbe a potom mám možnosť ju prezentovať, keď vidím, že ľuďom sa to páči, keď stojím a tlieskajú, keď som súčasťou zaujímavého projektu, obrovského koncertu, alebo keď vďaka hudbe cestujem, spoznávam nových ľudí, z čoho potom vznikajú nové príležitosti a spolupráce. Ozajstnú radosť pociťujem aj pri interpretácii skladby, ktorá vo mne vyvoláva všetky možné pocity – moment keď sa obzriem späť, uvedomím si akou „cestou“ a rozhodnutiami som prešla, okamih, kedy som vďačná, že som sa rozhodla venovať hudbe.

foto archív Júlie Mušákovej