Mnohí autori vyjadrujú názor, že nás ovplyvňuje, formuje najmä naše prostredie. Na to aby, sme sa podľa ich tvrdení zmenili stačí ak sa naučíme novým vzorcom chovania ktoré si racionálne vyberieme. Prax ale ukazuje že aj keď sa pozitívne ,,programujete“ nestačí to na zmenu. Po nejakej dobe sa totiž vždy ukáže, že naučený vzorec chovania nejde do hĺbky, takže keď sa človek dostane do krízovej situácie, okamžite sa prejavia jeho pôvodné mechanizmy, jeho konkrétne gény.
Adoptované deti sú v dospelosti oveľa podobnejšie svojim biologickým rodičom než adoptívnym. Žiadne udalosti z detstva podstatne nevplývajú na ich osobnú charakteristiku (akou je autoritárstvo, zbožnosť, spokojnosť v práci, konzervatizmus, zlosť, depresia, inteligencia, alkoholizmus, celková pohoda, neurotizmus.) Martin E.P. Seligman – Americký predseda Americkej psychologickej asociácie, psychológ, vychovávateľ, spisovateľ.
Ako si však pomôcť, zlepšiť svoj život i napriek našim horším génom ktoré nás ovplyvňujú?
Epigenetika
Možnosťou pre pochopenie a zmenu by mohla byť tzv. epigenetika. Epigenetika je pomerne nový odbor ktorý sa zaoberá zmenou chovania našich génov.
Epigenetické mechanizmy rozhodujú o tom, kedy a kde sa daný gén prejaví, t. j. či sa bude aktivovať, alebo bude jeho prejav potlačený.
Prekvapením bol objav, že epigenetické značky sa môžu prenášať z generácie na generáciu bez toho, aby došlo k zmene v sekvencii DNA. Epigenetické zmeny spôsobené nesprávnou výživou, správaním alebo prostredím sa cez zárodočné bunky môžu prenášať do ďalších generácií. Fajčenie alebo nesprávne stravovanie tak môže ovplyvniť zdravie našich vnúčat.
Počas tzv „zimy hladu“ v rokoch 1944-45 nemecká armáda odrezala prísun potravy do západnej časti Holandska, čoho výsledkom bol päťmesačný hladomor. Po niekoľkých desaťročiach si vedci všimli, že dospelí potomkovia matiek, ktoré boli počas hladomoru v prvom trimestri tehotenstva, boli obéznejší a častejšie trpeli kardiovaskulárnymi ochoreniami v porovnaní s ostatnými jedincami v populácii. Existujú aj ďalšie podobné príklady, ktoré naznačujú, že strava matky môže ovplyvniť zdravie jej potomkov, avšak spôsob, akým sa táto informácia medzi generáciami prenáša, ešte nie je známy. Všetky tieto objavy otriasli klasickým ponímaním genetiky. Doteraz sa všeobecne akceptovalo, že nielen náš výzor, ale do istej miery aj správanie, inteligencia a predispozície na ochorenia máme zakódované v génoch. Štúdium epigenetiky ukázalo, že tvrdenie o našom osude zapísanom v génoch je potrebné minimálne pozmeniť. Zdá sa, že do určitej miery môžeme naše genetické dedičstvo ovplyvniť a tento vplyv sa môže preniesť aj do ďalších generácií.
Takže po svojom dedkovi môžete zdediť problémy kĺbmi ale aj náchylnosť na depresie zapríčinenú ťažkými životnými podmienkami ktorými si váš dedko musel prejsť. Našťastie nededíme len negatívne mechanizmy ale naopak aj dobré predpoklady.
Kvalita stravy preto dokáže ovplyvniť nielen vaše zdravie ale aj zdravie vašich potomkov. Rovnako tak vyhýbanie sa rôznym škodlivým, toxickým látkam. Hoci v dnešnej spoločnosti sa už ,,čistá“ strava zohnať nedá, podstatné je snažiť sa o konzumáciu čo najčistejších potravín. Rovnako je dôležité bojovať aj proti skrytým zápalom v tele.
Zmeňte jeden gén medzi desať tisícmi a približne v polovičke života človeka nastane dramatická transformácia jeho osobnosti. Robert Sapolsky – Americký neurovedec
Ako sa dá ešte pomôcť
Energie, blokády a skutočný potenciál sa dajú dokonca symbolicky vyjadriť postavením planét a sú dané už pri narodení. Iba ak sa tieto energie, blokády pomenujú, môže to znamenať prielom ktorý naštartuje proces určitej zmeny. Tento princíp využíva astrológia, ale napríklad aj tzv. čínsky horoskop vďaka čomu sa tak dajú hľadať hlbšie príčiny problémov.
Horoskop nie je žiaden zoznam fyzických udalostí, ktoré na človeka čakajú. Nie je tam vyznačený ani nejaký nezmeniteľný dátum smrti.
Je to konfigurácia duševných síl, ktorá to fyzické vlečie za sebou vždy až druhotne. Akými konkrétnymi hmotnými cestami sa bude človek v živote uberať, závisí od toho, na akej úrovni svoje duševné sily využíva; do akej miery ich využíva vedome a do akej im len nevedome podlieha. Emil Páleš – Angelológ, kybernetik, počítačový lingvistik
Zdroj o epigenetike: VYSKOT, B. 2010. EpiGenetika. Univerzita Palackého v Olomouci