Katarína Bertušek

Som absolventka Výcviku v pomoci rodinám u Zdeňky Tuškovej v Prahe. Tento výcvik bol založený na systemických konšteláciách podľa Berta Hellingera. Zmenil mi celý život a verím, že dokáže zmeniť život komukoľvek inému, kto sa na to odhodlá. Cesta to nebola ľahká, miestami som mala pocit, že sa čoskoro zbláznim. No nakoniec som ostala celkom pri zmysloch a s veľkými darmi, ktoré sa snažím posúvať ďalším ľuďom. To je aj dôvod tohto rozhovoru. Nemá byť o mne, skôr o metóde systemických konštelácií a čo ma naučila.

Zmysel systemickej konštelácie

Slovo systemická vyjadruje, že niečo sa deje v systéme. Prvky systému sú v určitej polohe voči sebe navzájom a to vytvára konšteláciu. Tak ako každá konštelácia hviezd je iná a určuje daný okamih, tak aj konštelácia v akomkoľvek inom systéme (svet, politický systém, rodina, človek, telo, firma…) určuje ako jednotlivé zložky systému fungujú. Každý systém má v sebe prirodzene určitý poriadok, ak je tento narušený, v konštelácií (rozložení jednotlivých prvkov systému) sa to ukáže.

Povahové črty

Na túto otázku je veľmi ťažké jednoznačne odpovedať. Moja skúsenosť je, že človek má v sebe isté programy. To, čo si myslíme, že dedíme je z môjho uhľa pohľadu skôr to, čo sme sa v živote naučili. Napr. matka ma aterosklerózu, jej syn ma aterosklerózu. V prvom rade nás napadne, že to zdedil. Ale vieme s istotou povedať, že keby sa naučil žiť iným životným štýlom než mala jeho matka, že by sa tomu nemohol vyhnúť. Napr. keby sa stravoval striedmo, preferoval makrobiotickú stravu, možno by bolo všetko inak.

Zbaviť sa bolesti

Človek existuje vo viacerých úrovniach, veľmi často používa napr. na potlačenie duševnej bolesti látky, ktoré pôsobia skôr na fyzickej úrovni. Každá úroveň si však vyžaduje iný prístup. So zlomenou nohou nepôjdem k psychológovi, tak isto ako s bolesťou duše nepôjdem k chirurgovi. Z konštelácií je vidno, že zbaviť sa bolesti môžem jedine tak, že ju prijmem. Ako asi čokoľvek iné. Akonáhle začnem proti bolesti bojovať, strácam sily a bolesť ma dostane. Avšak bežným fenoménom našej spoločnosti je bolesť len potlačiť a čakať, kedy vymizne časom.

Odpustenie

Komu vlastne môžem odpúšťať? Z pohľadu systemických konštelácií je v tom viacero dimenzii: napr. vo väčšine konštelácií, ktoré som zažila sa ukázalo, že vinník a obeť boli spolu dopredu dohodnutí. Druhá vec je, že neviem odpustiť napr. svojim rodičom. Akonáhle by som im chcela odpustiť a mala vôbec potrebu, že im chcem odpustiť, stavala by som sa do role toho väčšieho, ktorá mi v tomto prípade neprináleží. Dosiahnuť rovnováhu v rovnocennom systéme, napr. v partnerstve viem tak, že ak mi partner ublíži, ja mu to vrátim, ale o trochu menej. Potom mi to on vráti zas o trochu menej a tak ďalej, až kým sa nedostaneme do stavu, kedy sa ručička na váhach preklopí a ja partnerovi darujem (urobím pre neho) niečo z lásky a on mi to vráti, v tomto prípade o čosi viac. A tak začne naša láska rásť. Takže ak sa vrátime späť k hlavnej otázke, dovolím si povedať, že odpustenie nie je nutné a ani prirodzené. Prirodzenejšie je prijať život taký, aký je a tým sa oslobodiť od akýchkoľvek záväzkov z minulosti.

Prepojenosť všetkého

Aj o tomto sú systemické konštelácie. Sme prepojení medzi sebou, sme prepojení s prírodou, vesmírom, so všetkým, čo nás obklopuje. Mám malú dcérku a pri našich spoločných rozhovoroch som si uvedomila, ako veľmi si človek myslí, že je iný ako zvyšok prírody a pritom sme jej súčasťou. Sme len jedným prejavom prírody. Ak sú ostatné živočíchy prírodou, my nie sme ničím iným. Možno sofistikovanejšími bytosťami, ale predsa len živočíchmi. Nemali by sme na to zabúdať.

Najlepší partnerský vzťah

Každý partnerský vzťah má svoj zmysel. V každom vzťahu sa niečo učíme tak o sebe, ako aj o tom druhom, a o spoločnom nažívaní. Ak niekto zotrváva vo vzťahu, ktorý je deštruktívny a nevie sa pohnúť ďalej, je to len preto, že v tom má istú skrytú výhodu/skryté výhody (napr. je lepšie byť s niekým ako sám, alebo si nevie predstaviť, ako by platil hypotéku, alebo útek pred sebou samým, príp. je ľahšie byť obeťou ako vinníkom.)

Ako byť dobrý rodič

Vychádzajúc z teórie B. Hellingera treba povedať, že každý rodič je ten najlepší rodič už len z toho jediného dôvodu, že daroval život a život plynie ďalej… Ako život plynie ďalej nie je podľa tejto teórie veľmi dôležité. Z pohľadu systemických konštelácií nás nezaujíma, či boli rodičia dobrí, zlí, spravodliví alebo nie (toto je len na subjektívnom vnímaní každého jednotlivca), zaujíma nás len, či život plynul ďalej, či sa rešpektovali základné zákonitosti: napr. väčší dáva, menší berie, ja som tu bol prvý, ty druhý, a pod. Sú však ľudia, ktorí život nevedia darovať. Nie preto, že by nechceli, ale jednoducho to nejde. V konšteláciách môžeme u týchto ľudí vidieť prepojenie s niečím väčším a tým sa to väčšinou dá aj odstrániť. Napr. muž mohol na seba prebrať rolu strýka, ktorý bol kňazom. Alebo žena si ako mladé dievča hovorila, že ona nechce mať v živote deti. Príčiny môžu byť úplne rôzne a väčšinou sú tak hlboko skryté, že o nich vôbec nevieme a práve preto, ich nevieme ani prijať.

Zmysel bytia

Ako napísala vo svojej knihe S. Beavouir: „Zmyslom života je žiť.“ Pri systemických konšteláciách som si uvedomila, že ako sa vyvíjame, môže sa stať, že preskočíme nejakú vývinovú fázu. Príležitosť vrátiť sa k nej, aby sa dovyvíjalo to nevyvinuté dostane asi každý. Otázka je, či to každý využije a chce na sebe pracovať, alebo to nechá tak a ostane takpovediac zaseknutý v nejakom vývinovom štádiu. Verím, že nie sme najvyššou formou života a že po nás bude naďalej vývin fungovať. Ale zároveň si myslím, že je nám takáto myšlienka z istého uhľa pohľadu úplne zbytočná. Dostali sme svoj život, tu a teraz a mali by sme sa mu oddať a žiť. Nerozmýšľať nad nesmrteľnosťou, či reinkarnáciou. S tým ako to je aj tak nič neurobíme. Mali by sme sa orientovať na prítomnosť a zbaviť sa všetkého z minulosti, čo nás oslabuje. Napojiť sa na zdroje našej energie, ktorými sú všetci naši predkovia a takto posilnení kráčať vpred.

https://systemickekonstelacie-sk.webnode.sk/

Foto Archív Kataríny Bertušek