Je jasné, že bez soli by v organizme došlo k výrazným látkovým poruchám. Sodík a chlór – zložky kuchynskej soli, regulujú tlak tekutín v tele a bránia veľkej strate vody. Nastavujú tráviaci systém, činnosť ľadvín, stabilizujú krvný obeh. Sodík je navyše tiež dôležitý na prenos nervových vzruchov.
Čo ste asi nevedeli
Náš priemerný denný príjem soli je 12 – 20g. Ale organizmu stačí len 0,2 na deň. Maximálne by mal teda človek denne skonzumovať jednu čajovú lyžičku soli. Organizmus síce dokáže vďaka ľadvinám (závisí to ale samozrejme od veku a zdravotného stavu) vylúčiť denne 5 – 7 g. Lenže to stále nestačí a v organizme vzniká obrovský prebytok soli. Často nepomáha ani zvýšený príjem vody, pretože ľadviny jednoducho nemôžu presiahnuť svoju kapacitu.
Nadbytok soli
V polovici 20 storočia objavil švédsky biochemik Arvid Carlsson, že náš mozog produkuje za určitých okolností látku, ktorú nazval dopamín. Dopamín v nás vyvoláva pocity rozkoše, eufórie a slasti, ale aj pocity sýtosti. Jedným z pôvodcov produkcie dopamínu sú pre organizmus cudzorodé látky s psychoaktívnymi schopnosťami, tzv. stimulanty. Patrí sem nikotín, kofeín, kokaín, amfetamín, rafinovaný cukor a tiež chlorid sodný – teda kuchynská soľ vo všetkých obchodných variantách. Problém je v tom, že na požívanie stimulantov, vrátane soli vzniká závislosť a že stále rastúce množstvo prijímaného sodíku a chlóru vytvára v organizme trvalú nerovnováhu, ktorá je predpokladom vážnych ochorení. Súčasne tak ovplyvňuje nadbytok prijímanej soli našu centrálnu nervovú sústavu a spôsobuje zmeny vo vnímaní, vedomí, nálade a chovaní.
Nadmerná konzumácia soli stojí za chorobami ktoré sú označované ako civilizačné. Hypertenzia, obezita, mozgová mŕtvica, infarkt myokartu, trombóza, rakovina – najmä rakovina žalúdka, zlyhávanie ľadvín, pečene či iného orgánu, poruchy imunitného systému. Soľ sa podieľa dokonca aj na vzniku diabetu.
,,Už dlhšiu dobu je známe, že sa v pokožke môže ukladať soľ, ktorá dramaticky zvyšuje počet agresívnych imunitných buniek Th17.“
Jens Titse profesor výskumného pracoviska v Berlíne na molekulárnu medicínu.
Rafinovaná kuchynská sol (chlorid sodný)
Soľ vo svojej pôvodnej podobe je zdrojom mnohých minerálov a stopových prvkov v koloidnej forme. Avšak rafinovaním, čistiacimi procesmi a jodizáciou je pripravená v podstate skoro o všetko. Požitím takejto soli človek spotrebuje viac energie než získa.
Morská soľ
Morskú soľ tvorí asi 95% chloridu sodného a iné soli ako napríklad chlorid draselný a horečnatý a síran horečnatý. Obsahuje tiež draslík, vápnik, horčík a stopové prvky takže je veľmi vhodná. Bohužiaľ však len asi 30 % svetovej produkcie soli pochádza z mora kvôli znečisťovaniu morských vôd. Morská soľ teda môže byť chemicky upravená, je preto vhodné zaujímať sa o to, či v jej zložení nie je E532.
Kryštalická (Himalájska) soľ
Táto soľ má najmenej 200 miliónov rovnakú kryštalickú štruktúru, takže ak vám bude chcieť niekto nahovoriť že himalájska soľ obsahuje 84 prvkov bude to iba obchodný trik. Himalájska soľ môže byť chemicky upravená, je preto vhodné zaujímať sa o to, či v jej zložení nie je E532.
Glauberova (Karlovarská) soľ
Síran sodný, známy pod menom Karlovarská soľ sa používa prevažne ako preháňadlo. V chemickom priemysle slúži pri výrobe čistiacich prostriedkov na WC, vo vodnom roztoku odstraňuje vápenaté usadeniny. Používa sa aj pri výrobe skla.
Keltská soľ
Jej pôvod je z oblasti Francúzska, pri keltskom mori. Má vlhkú štruktúru a sivastú farbu. Je podobná himalájskej soli a má najnižší obsah sodíku zo všetkých spomínaných solí.
Tip
Je vhodné sledovať aké množstvo soli sa vyskytuje v potravinách ktoré počas dňa skonzumujete.
Veľké množstvo soli sa nachádza: v syre Cottage: 4,5 g soli. (Toto množstvo sa rovná asi 4 balíkov čipsov.) v olivách: 3, 80 g v 100 gramoch olív. v tuniaku: 1,85 g v 185 gramovom balení tuniaka.
Ale tiež: v sójovej omáčke, bujónoch, ančovičkách, slanine, šunke, omáčkach z koncentrátu, v údenom mäse a rybách, v krevetách, slaných pražených orechoch.
Potravinové etikety si všímajte najmä pri: pekárenských výrobkoch, hotových jedál, pizze, čipsoch, pri klobáse, kečupe, majonéze a ďalších omáčkach, cereáliách.
Zdroj: Pozor soľ! Jozef Jonáš, Miroslav Légl, Jiří Kuchař