Skôr ako sme sa naučili veľmi racionálne myslieť či hovoriť, v našich životoch sa udialo veľa udalostí. Všetky tieto spomienky sa zaznamenávajú rovnako ako ktorékoľvek iné, zaznamenávajú sa však na úrovni myslenia človeka v čase keď ich zažíva. Prvých šesť rokov nášho života žijeme v tzv. hladine vedomia Delta Theta. Znamená to, že naše skúsenosti sa nám do mozgov prenášajú ,,priamo“ bez toho, aby boli filtrované racionálnym, vedomým úsudkom, ktorý sa u nás vyvinie neskôr.
Ako tento mechanizmus funguje
Keď sa dieťa zobudí uprostred noci s mokrými plienkami, začne kričať, plakať aby sa tohto nepríjemného pocitu zbavilo. Ak zobudí matku ktorá je nevrlá a bude s ním zaobchádzať necitlivo, po čase sa tomuto bude chcieť dieťa vyhnúť. Nevie nič o tom, že matka môže byť napríklad unavená, pretože ťažko pracuje… Bude vedieť len to, že ak sa vyhne jednej bolesti (nepríjemnej plienky), zakúsi inú (podráždená matka.) Bude mať ale tiež pocit že má právo mať čistú, suchú plienku a že má právo na ohľaduplné zaobchádzanie. Tieto emócie však nechápe pretože pre ne nemá slová ani pojmy. A tak sa všetok tento zmätok uloží do pamäte. Tá sa potom môže aktivizovať zakaždým keď bude mať požiadať o naplnenie svojich fyzických potrieb, alebo zakaždým keď bude hľadať útechu a lásku.
Spomienky
Žena ktorá, hoci vyštudovala s vyznamenaním špičkovú univerzitu a ktorú označili za ,,geniálnu“, napriek tomu vo svojej kariére neustále sabotovala samu seba. Ako sama hovorila: ,,vždy nájdem spôsob ako sa sama znemožniť“.
Pri terapii prišla na to, že všetko pramení zo spomienky keď mala asi päť alebo šesť rokov. Bol letný deň a mama dala nanuk jej sestre, nie však jej s vetou: ,,Tvoja sestra sa už dobre naobedovala. Keď sa naobeduješ, dostaneš nanuk tiež.“
Čo matka urobila nesprávne?
Vôbec nič. Táto spomienka sa však zakódovala prostredníctvom mysle, zraku a rozumu päťročného dieťaťa – vo vlnovej hladine Delta Theta. A práve takto sa spomienka ukladá. Po celý život je uložená v podvedomí s logikou päťročného dieťaťa, pokiaľ ju niečo nezmení alebo nevylieči.
Čo sa v skutočnosti stalo a uložilo na rozumovej úrovni tohto dievčatka? ,,Mamička dala nanuk mojej sestre, ale nedala ho mne. Určite to znamená, že má sestru radšej než mňa. Ak ju má radšej ako mňa, tak ja som asi nejaká divná (a pôsobím tak na druhých ľudí)…“
Keď sa v človeku oživí traumatizujúca spomienka, obíde logickú myseľ a ide do reaktívnej mysle – chovania. Dochádza k stresovým reakciám. Táto reakcia nám bráni konať spôsobom, akého sme schopní. Bráni nám vo vzťahu plnom lásky, po akom túžime, ,,uzatvára“ naše bunky a napokon spôsobí zdravotné problémy.
Práve preto toľkokrát hovoríme alebo robíme veci, ktoré idú proti tomu, čo vo svojom živote naozaj chceme. A my to robíme znova a znova, a ani nevieme, prečo. Vlastne sa jedná o určitý ochranný programovací systém ktorý prijíma rozhodnutie, že situácia v ktorej sa nachádzate má nejakú spojitosť s určitou traumou, spomienkou. Vždy keď sa v našej situácii stane niečo čo si myseľ spojí s traumou, oživí sa pôvodná trauma. Myseľ funguje na základe asociácií, najmä tá nevedomá.
Všetko je o rovnováhe
-
Stres je príčinou skoro každej choroby
-
Akékoľvek emocionálne problémy ovládajú zdravie
-
Všetky spomienky sú energiou ktorá sa ukladá a spätne vyvoláva vo forme obrazov, z nich je 90% nevedomých
-
Všetko je energia
Medicína budúcnosti bude založená na ovládaní energie v tele.
William Tiller, laureát Nobelovej ceny
Jediný spôsob na trvalé a úplné vyliečenie tohto problému, je vyliečiť bunkové spomienky, ktoré spôsobujú problémy a chráni ich nevedomá myseľ.
Dôležité je uzdraviť nevedomú myseľ, to čo sa dá nazvať ,,srdcom“ a potom podľa tohto uzdraveného srdca žiť.
Zdroj: Alexander Loyd, Ben Johnson The Healing code