Najstaršiu zmienku o kurkume môžeme nájsť v Atharvavéde (cca 6000 rokov dozadu), kde je kurkuma predpísaná na ,,odčarovanie“ žltačky. Tiež bola predpísaná pri liečbe lepry. Odkaz na kurkumu bol tiež v Yajnavalyasamhite (cca 4000 rokov) v čase eposu Ramayana.
Kurkuma bola uvedená ako farbiaca rastlina v Assýrskom herbári datujúcom cca 2600 rokov dozadu. Marco Polo, v 1280 n.l., spomenul kurkumu rastúcu v oblasti Fokien (Fujian) v Číne (Rosengarten, 1969). Dôkazy naznačujú, že kurkuma bola v Indii kultivovaná od pradávnych čias, ale či kurkuma, ktorú používali bola Curcuma longa, alebo iný druh so žltým podzemkom, nie je známe.
Garcia de Orta (1563) opísal kurkumu pod menom Crocus indicus. Fluckiger a Hanbury (1563) napísali: „Niekoľko druhov kurkumy, rozlíšujúcich sa podľa názvov krajín alebo okresov kde sa produkujú, sa nájde na anglickom trhu. Hoci preukazujú rozdiely, ktoré sú dostatočne znateľné pre oko skúseného predajcu, charakteristické znaky každého druhu sú sotva také značné, alebo tak konštantné, aby boli rozpoznateľné len slovnými popismi.“
Linschoten (1596), hoci popisuje do najmenších podrobností obchod v Kočin (mesto v Indii), vôbec nespomína kurkumu. Sopher (1964) uvádza, že „distribúcia a použitie kurkumy na obývaných miestach mimo Indiu, najmä v miestach Sulawesi, Moluky a Polynézia, ukazuje na ich starobylosť a naznačuje ranné kultúrne prepojenie medzi ľuďmi týchto oblastí a domorodými pred-Árijskými pestovateľmi v Indii… Domorodé použitie kurkumy v magických obradoch na zabezpečenie plodnosti, sa vtedy stalo dôležitou súčasťou ustáleného Hinduistického obradu a tým bolo vzaté do Hinduizovaných Kráľovstiev Juhovýchodnej Ázie.“
Používanie kurkumy ľuďmi Betsiko na Madagaskare naznačuje, že zavedenie jej používania malo Malajsko-Polynézsky pôvod (Purseglove a kol., 1981). Burkill (1936), citujúc Hammersteina, uvádza, že kurkuma dosiahla východnú Afriku v ôsmom storočí a západnú Afriku v trinástom storočí, že v západnej sa používala len ako farbivo. Na Jamajku bola zavedená Edwardsom v 1783, kde potom zdomácnela (Purseglove a kol., 1981).
Pôvodný domov kurkumy je zahalený tajomstvom. Aj keď niekoľko druhov kurkumy má pôvod v Indii, z ktorých niektoré mohli byť použité ako haridra (Curcuma longa), je málo dôkazov na to, aby to naznačovalo, že Curcuma longa je pôvodne z Indie. Všetci skorší spisovatelia hovoria o kurkume len ako o pestovanej (napr. Roxburgh, 1810 či Watt, 1872). Ainslie (citovaný Wattom, 1872) poznamenal: „Curcuma longa rastie divoko v Kočinčine (južná tretina dnešného Vietnamu) a je tam nazývaná Kuong huynh.
Loureiro nám dáva dlhý zoznam liečivých účinkov kurkumy pri lepre, žltačke a iných chorobách.“ Watt (1872) poznamenal: „ Hoci v Sanskrite jestvujú mená pre túto rastlinu, ako aj vo väčšine jazykov Indie, môže sa nám tu ponúkať, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o Čínsky alebo Kočinčinský druh, ktorý mohol dať pomenovanie niektorým pôvodným kurkumám, ktoré sa predtým používali a ktoré niesli mená teraz dané tejto rastline, rovnako ako pravý arrowroot (Maranta), ktorý rýchlo nahrádza pôvodné východoindické druhy.“
Darzell a Gibson (Watt, 1872) sa ňou zaoberali, keď bola zavedená na trh v Bombaji. Purseglove a kol. (1981) uviedol, že kurkuma bola domestikovaná v juhovýchodnej Ázii, kde mohla vzniknúť ako triploidný hybrid. S najväčšou pravdepodobnosťou to vyzerá tak, že pravá kurkuma (Curcuma longa) prišla do Indie zo starovekých oblastí Kočinčiny (dnešný Vietnam) alebo Číny, buď migráciou pradávnych kmeňov do severovýchodnej oblasti Indie, alebo cez Budhistických mníchov a pradávnych cestovateľov, ktorý dorazili do Indie v ére po Budhovi.
Pre predkov bola kurkuma nie korením, ale farbivom a liekom na veľa chorôb. Cestovatelia mohli zo sebou niesť korene kurkumy ako liek na dve z najčastejších chorôb, ktorým boli obyčajne vystavení – rany a žalúdočné problémy. Postupne sa kurkuma stala v Indii populárnou a priebehom času nahradila pôvodné druhy, ktoré sa používali. Možno sa začala používať vo varení na konzerváciu potravín a následne na pridanie farby jedlám. Ostatné druhy rodu Curcuma nemuseli byť na tieto účely preferované, kvôli ich veľmi trpkej, ostrej chuti. Chuť, farba a liečivé účinky sa všetky zlúčili v Curcuma longa, ktorá časom nadobudla magické asociácie. Priebehom času, stáročiami ktoré nasledovali, sa kurkuma stala spájaná s mnohými tradíciami a mýtmi.
Sopher (1964) píše: „Divoká Curcuma z ktorej sa vyvinula Curcuma domestica mohla najskôr prilákať pozornosť ako náhodný zdroj potravy, ale dôležitou vlastnosťou, ktorá sa stala predmetom vedomého výberu, bola žltastá farba kurkumy. Ako rýchlo rastúca rastlina s nápadne sfarbeným podzemkom kurkuma nadobudla magické vlastnosti, niektoré podľa všetkého spojené s plodnosťou zeme… Postoje a praktiky vyjadrujúce tieto myšlienky, by boli rozširované spolu s rozptyľovaním tejto rastliny ľuďmi v širokej oblasti.“ Najstarší záznam o pestovaní kurkumy patrí Roxburghovi (1810). Ministerstvo poľnohospodárstva Bengálska uverejnilo informácie o spôsobe pestovania kurkumy (Ridley, 1912). Spôsob pestovania a spracovania úrody sa naprieč krajinami veľmi nezmenil.
Zdroj: Turmeric The genus curcuma, P.N. Ravindran, K.Nirmal Babu, K. Sivaraman
Autor článku
Mario Ozimy
Od malička je fascinovaný prírodou, bylinkami, hubami. Uvedomuje si, že na svete je veľa vecí, na ktoré dnešný človek nemá odpoveď. Myslí si, že keď sa človek dokáže pomocou byliniek a húb liečiť, zbaví sa strachu z nepoznaného.