Anatómia donedávna prehliadala jedno veľmi dôležité tkanivo. Zabúdala na fascie. Jedná sa o celý systém a ten sme doteraz nepreskúmali. Neurológia, vnímanie tela, prenášanie sily, pružnosť, hojenie rán. Sotva by sme našli oblasť, v ktorej fascia nehrá zásadnú rolu. A z dnešného pohľadu často naozaj rolu veľmi prekvapivú.

Fyziologický význam fascií bol dlho prehliadaný a podceňovaný. V poslednej dobe sa však stal dôležitým predmetom výskumu. Fascie tvoria súčasť vláknitého spojovacieho tkaniva, ktoré sa nachádza v celom ľudskom tele. Obklopujú naše svaly, šľachy a orgány a spájajú ich s kosťami. Biele väzivové tkanivo tvorí zhruba 20% našej telesnej hmotnosti. Thomas Myers, autor priekopníckej knihy Anatomické vlaky (Anatomy trains) k tomu vraví: „Keď za mnou príde človek s plantárnou fascitídou, zriedkavo prinesie poriadny výsledok len liečba plantárnej fascie, teda vlastne chodidla. Najlepšie dlhodobé výsledky som dosiahol, keď som sa zameral na celú dolnú končatinu, zadné stehenné svaly, alebo dokonca na miesta pod zátylkom a na krku, pretože sú súčasťou jedného systému.“

Myers je presvedčný, že väzivové tkanivo je prepojené a tvorí nespočetne veľa dráh. Od hlavy sa rozširuje k nohám, od jednej ruky cez ramená k druhej a dokonca obtáča celý trup. Verí, že keď nás bolí na jednom mieste, príčina môže spočívať v úplne inej časti tela.

Jean-Claude Guimberteau žije a pracuje vo francúzskom Bordeaux (Bordó) ako lekár v odbore chirurgie ruky a zápästia, ako prvý umožnil, aby sieť väzivového tkaniva ktorou je pretkané celé telo bola vidieť voľným okom za pomoci špeciálnej kamery. Vraví: „V chirurgii denne vidíte ako sa vrstvy spojovacieho tkvaniva posúvajú tam a späť. Ale ako vlastne fascie fungujú? To je otázka na ktorú zatiaľ nikto neodpovedal. Chcel som to vedieť, aby som mohol čo najlepšie prevádzať rekonštrukciu šliach, pretože aj oni patria k spojovacím tkanivám. Vyzerá to ako úplný chaos, ale nieje. Toto totiž predovšetkým umožňuje život. Je to dokonale efektívny systém. Čím viac ho skúmame, tým viac rozumieme fasciám a ich štruktúre a to otvára nové možnosti liečby. My ľudia vlastne tvoríme skutočnú sieť vlákien, ktoré vedú z povrchu kože až do hlbín voľného spojovacieho tkaniva a buniek. Všetko je prepojené touto mimoriadne pružnou vláknitou štruktúrou a je to súvislá štruktúra. Žiadny voľný priestor, všetko je prepojené.“

Na univerzite v talianskej Padove hľadá odpovede na tieto otázky profesorka anatómie Carla Stecco: „Myslím, že fascie sú skutočne dôležité, pretože bez nich by sme zabudli na celé jedno tkanivo, akoby sme zabudli na nervy, alebo na žily. Je to orgán a musíme pochopiť ako s ním máme zaobchádzať a ako sa oň starať.“ Vlastným výskumom fascií spravila Carla Stecco priekopnícku prácu. Priamo pod kožou sa nachádzajú povrchové fascie, hlboké fascie obklopujú naše svaly a svalové vlákna podobne, ako črievko klobásu. Fascie obklopujú aj rogány. Dokonca aj mozog je chránený týmto tkanivom. Pomocou mnohých anatomických analýz vytvorila Carla Stecco atlas fascií (Functional Atlas of the Human Fascial System). Prvý krát v histórii lekárskej anatómie je toto tkanivo systematicky zdokumentované.

„Práve sme izolovali torakolumbálnu fasciu, najdôležitejšiu hlbokú fasciu v ľudskom tele. V súčasnej dobe je predmetom štúdia mnohých odborníkov, pretože sa zdá, že môže byť príčinou nešpecifickej bolesti chrbta.“

80% ľudí začne v určitom okamihu trpieť bolesťami chrbta. Prečo vlastne tieto vrstvy tkaniva spôsobujú toľko problémov? Robert Schleip a Werner Klingler študovali, ako sa tkanivo zmení, keď sa musí rameno po úraze zafixovať. Ich štúdia dokazuje, ako mimoriadne dôležitý je pre spojovacie tkanivo pohyb. „Po troch týždňoch v zafixovanej pozícii bez pohybu začalo tkanivo v paži prerastať.“ (R.Schleip) Zmena tkaniva je nespochybniteľná. Po troch týždňoch je tkanivo matné, má silnejšiu a chaotickejšiu štruktúru.

„Výsledky ukazujú úplne jasne, že nedostatok pohybu vedie k nadmernej proliferácii štruktúr spojovacích tkanív a tým k strate ich funkcie. To je rozhodujúci objav. Znamená to, že pre udržanie funkčnosti nášho spojovacieho tkaniva je pohyb nevyhnutný.“ (W. Klingler) Fascie potrebujú pravidelnú stimuláciu, inak stratia pružnosť, stuhnú a zlepia sa.

Autor článku

Mario Ozimy

Od malička je fascinovaný prírodou, bylinkami, hubami. Uvedomuje si, že na svete je veľa vecí, na ktoré dnešný človek nemá odpoveď. Myslí si, že keď sa človek dokáže pomocou byliniek a húb liečiť, zbaví sa strachu z nepoznaného.