Archeológovia našli v zrúcaninách jedného mezopotámskeho mesta akkadskú pečať s vyrytou scénou, ktorá pravdepodobne ilustruje prototyp povesti o Adamovi a Eve. Na tomto konkávnom reliéfe vidíme strom s hadom a po oboch stranách dve postavy: chlapa s rohmi a ženu. Treba lojálne poznamenať, že kontúry postáv sú veľmi rozmazané, a preto sa dajú ťažko rozoznať. Ale vďaka tomuto objavu prevláda názor, že už v Mezopotámii existoval mýtus o Adamovi a Eve.

Adam a Eva

Legenda o Adamovi a Eve hovorí, že Evu Boh stvoril z Adamovho rebra. Prečo by však Boh stvoril Evu takým zvláštnym spôsobom? Mal predsa dostatok hliny, z ktorej mohol podobne ako muža vymodelovať aj ženu… Klinové tabuľky vykopané v zrúcaninách Babylonu priniesli priam ohromujúce vysvetlenie. V sumerskom mýte boh Enki má choré rebro. V sumerčine sa rebro nazýva „ti“. Bohyňa povolaná, aby vyliečila rebro boha Enkiho, sa volá „Ninti“, čiže „Pani s rebrom“. Ale „ninti“ znamená aj „dať život“. Ninti môže preto rovnako značiť „pani s rebrom“, ako aj „pani, ktorá dáva život“.

A tu môže byť zdroj zásadného nedorozumenia. Hebrejské kmene nahradili Ninti Evou, pretože Eva bola ich legendárnou pramatkou ľudstva, čiže „paňou, ktorá dáva život“. Ale keďže ani druhý význam Ninti – Pani s rebrom- úplne nezanikol v pamäti Hebrejov, v ľudovom podaní vznikla z toho malá ,,zamotávka.“. Z čias mezopotámskych sa ešte pamätalo, že Eva má čosi spoločné s rebrom, čo však nebolo jasné, ale to vôbec nevadilo, a tak vznikla čudná verzia a to, že bola stvorená z Adamovho rebra.

Môže tu však byť ešte jedna možnosť – ak predsa len pripustíme zložité stvorenie nejakej bytosti z rebra – DNA sa nachádza v kostiach, a jediná kosť ktorá by sa dala zobrať bez toho, aby človeku zásadne chýbala – je práve rebro.

Dedičný hriech

Richard Dawkins vo svojom diele Dezilúzia Boha hovorí o dedičnom hriechu Adama a Evy. Adam a Eva, ako aj celé ich potomstvo, boli navždy vyhnaní z raja, zbavení daru večného života a odsúdení na generácie ťažkej práce na poli a na bolesti rodenia. Za pojem „dedičný hriech“ je však zodpovedný Augustín, ktorý sa aj sám a právom považoval za autoritu v otázke hriechu. Pred ním sa hovorilo o „hriechu predkov“.

V Starom zákone je veľa pomstivosti. Teológia Nového zákona pridáva ďalšiu nespravodlivosť, zavŕšenú ďalšou brutalitou. Náboženstvo si zvolilo za svoj posvätný symbol nástroj mučenia a popravy, ktorý sa dnes často nosí okolo krku. Ale teológia a teória trestu v pozadí kríža sú ešte horšie. Hovorí sa, že hriech Adama a Evy prechádza na potomstvo po samčej línii – podľa Augustína sa prenáša semenom. Čo je to však za etickú filozofiu, ak odsudzuje každé dieťa, dokonca už pred narodením, na zdedenie hriechu dávneho predka?

Ak zabudneme na nejaké násilné vyhnanie z raja, celá vec sa môže začať javiť v úplne inom svetle. Jablko, ktoré Eva ponúkla Adamovi môže symbolizovať hrubohmotnú planétu a na mikrokozmickej úrovni aj ženské vajíčko. Ich zostup do hmotného vesmíru nebol vyhnaním z rajskej záhrady, ale výsledkom potreby ľudskej duše získať skúsenosti z hrubohmotnej existencie. Had pritom môže symbolizovať spermiu, podstatu života, samotnú energiu kundaliny. Dedičný hriech by bol v takom prípade iba nevhodné pomenovanie stavu karmickej príčiny a následku.

,,Poznajte pravdu, Pravda vás vyslobodí .“ /Ján 8,32/ Ježišov výrok z ktorého vyplýva, že sme neslobodní, že sme neznalí Pravdy, alebo inak povedané o našej nevedomosti a o vyslobodzujúcej sile Pravdy. Je teda zrejmé, že vyslobodenie je možné dosiahnuť poznaním Pravdy. Ale akej Pravdy?

Východné národy tvrdia, že ten kto pozná seba, pozná i Boha. Ježiš hovorí: ,,Ja som Cesta, Pravda atď. /Ján 14,6/

Kristus, Boh v Ježišovi je ,,Ja Som“, čisté Vedomie vlastnej existencie, vlastného Bytia, ktoré je podstatou nás všetkých, nie všetci si však toto Vedomie uvedomujeme ako Ježiš. A v tom podľa všetkého práve spočíva naša nevedomosť a nesloboda. Môžeme predpokladať, že práve ono je tým pravým, tzv. dedičným hriechom – stratenie pochopenia ,,Ja som“…

Spracovala: Silazdravia.sk