Kresťanstvo má vôbec zmysel len ak Kristus zomrel a následne vstal z mŕtvych. Ak by sa to nestalo, nebolo by ani kresťanstvo. Existujú však mnohí autori ktorí sa pokúšajú vysvetliť ukrižovanie Ježiša Krista a vyslovujú určité názory, že Ježiš možno ani nezomrel na kríži. Mohol byť vraj namiesto neho ukrižovaný niekto iný, dokonca pravdepodobne Šimon z Cyrény, ktorý pomáhal niesť kríž. Jeden ruský cestovateľ a novinár publikoval v roku 1894 dokonca verziu, že Ježiš dožil svoj život v Kašmíre.

Ukrižovanie

Ak by však na kríži skutočne bol ukrižovaný Ježiš, bola by asi príliš romantická predstava, že mohol nejako prežiť, hoci názory, že bol Ježišovi podaný nápoj – zmieňovaná huba z octom /Marek 15, 23/ a že ho po sňatí z kríža jeho najbližší vyliečili, by mohlo byť tiež pravdivé, ale treba si uvedomiť že Rimania boli v obore ukrižovania až nemilosrdne dôsledný. Iste možné je všetko, ale keď budeme aspoň toto veriť kresťanskej cirkvi, stále je veľa nejasností okolo Ježišovho ,,zjavovania“.

Čo sa týka mimoriadnych udalostí sprevádzajúcich Ježišovu smrť, ako zemetrasenie, zatmenie Slnka a roztrhnutie chrámovej opony /Matúš 28,2/ tak to sa dá dosť ťažko brať vážne, pretože duch doby si nejaké to znamenie vyžadoval. Keď bol zavraždený Gaius Julius Caezar, podľa rozprávania Plutarcha, sa po sedem nocí na nebi objavovala kométa a po celý rok bolo slnko bledé bez jasných paprskov. Podľa jednej legendy sa dokonca sám Caezar premenil v kométu.

Podľa tvrdení niektorých autorov má byť v tajných spisoch uvedené, že Ježiš sám žiadal Judáša, aby ho zradil. Pokiaľ to tak naozaj bolo, prečo by niečo také od Judáša žiadal?

Ak teda pripustíme že Ježiš bol ukrižovaný a zomrel na kríži, čo sa vlastne stalo z jeho telom, a prečo bol z jeho hrobu odvalený kameň? /Matúš 28,2, Lukáš 24,2/

Podľa Matúša /28,12-15/ veľkňazi podplatili vojakov, aby rozšírili správu, že Ježišovo telo ukradli apoštoli. Cirkevný autor Tertulian vo svojom diele De spectaculis cituje: ,,To je ten, ktorého jeho učeníci tajne ukradli, aby sa o ňom mohlo hovoriť že vstal z mŕtvych.“

Mohlo by sa to zdať šokujúce, ale v dejinách sa niečo podobné stalo už mnohokrát. V snahe o politické gesto to skúšali na Abrahama Lincolna. Pre výkupné bolo odcudzené tiež telo herca Charlieho Chaplina. Prečo by to však robili s Ježišom?

Historická situácia tej doby ale poskytuje dobrý motív. Po Ježišovej smrti boli jeho prívrženci šokovaní a v osobnom nebezpečenstve. Peter ho dokonca zaprel /Matúš 26,69 -74/ okrem toho, učeníci podľa všetkého nie veľmi chápali posolstvo svojho učiteľa. Jeho prísľub ,,Božieho kráľovstva“ nemuseli vnímať v jeho duchovnom, metafyzickom zmysle, ale úplne prízemne, ako nastolenie novej politickej moci, pochopiteľne v prospech vlastného hnutia.

Zrazu boli teda zmätení a dezorientovaní. Osobnosť ktorá mala židov ešte za ich života oslobodiť, zomrela potupnou smrťou na kríži. Bolo teda potreba urobiť veľmi rýchlo niečo radikálne, čo by ukázalo, že Ježiš prekonal smrť a i cez ukrižovanie je očakávaným Mesiášom.

Esejci

U Židov bolo z historicky pochopiteľných dôvodov náboženstvo úzko späté  s politickým životom. K vykresleniu celkovej situácie v Ježišovej dobe kedy sa nachádzali pod nenávidenou vládou Rimanov, je dôležité uvedomiť si nacionalizmus  Ježiša a práve Esejcov. Mal to byť mníšsky, až asketický rád, ktorého členovia vynikali  vzdelanosťou, učili sa ovládať i vyššie psychické schopnosti.

Esejci, sa považujú za jednu z fanatických židovských siekt (nešlo o jednotnú skupinu, mala viacero odnoží), ktorých bolo v rímskych časoch niekoľko. Vyznačovali sa asketickým spôsobom života, apokalyptickým videním sveta a extrémistickým prístupom k židovskému učeniu o rituálnej čistote. V ich jaskyniach sa napríklad našiel premyslený systém kanalizácie na rituálne očisťovanie. Žili v komunite, kde sa každý člen vzdal svojho majetku. Verili, že ak príde koniec vekov, ktorý je blízko, budú oni tí vyvolení, ktorí vytvoria zárodok novej spoločnosti.
Kresťanskí biblickí vedci si myslia, že sektou bol ovplyvnený aj Ján Krstiteľ a jeho prostredníctvom aj Ježiš Nazaretský. Paul Johnson vo svojich Dejinách židovského národa vyslovuje hypotézu, že Ježiš s esejcami istý čas dokonca žil.
Je zrejmé, že Ježiša ovplyvnili vtedajšie sekty (napokon Ježiš bol Žid), už preto, že podobne ako on boli v opozícii k časti vtedajšej náboženskej elity. Priame spojenie medzi esejcami a Ježišom sa však nikomu nepodarilo nájsť.

Povedzme si však niektoré názory a zvyklosti ktoré sa im pripisujú: nekladú dôraz na rodinné a príbuzenské vzťahy, nezávisia na majetku, majetok je spoločný, v každom meste bol akísi opatrovník ktorý sa staral o putujúcich členov, vyhýbali sa prísahe, prijímali deti a učili ich svoju náuku, pomáhali druhým, verili vo večný trest po smrti, usilovne pestovali duchovný život, odťahovali sa od sveta a odchádzali z neho do ústrania. Podobnosť s Ježišovými požiadavkami je veľmi nápadná. Esejci boli prenasledovaní oficiálnym židovstvom a stáli proti nemu v opozícii. Jeden ich majster bol dokonca odsúdený k smrti jeruzalemskou veľradou a ukrižovaný ako Ježiš, hádam sto rokov pred Ježišom. Esejci verili že bol mesiášom a že vstane z mŕtvych a vráti sa na zem, aby spasil Izrael. Obdoba s príchodom Ježiša je zrejmá.

Je teda možné že svoje školné roky Ježiš prežil pod ich vplyvom. Ak by to tak bolo, tak i pri plnení svojho poslania zrejme využíval ich pohostinstvo prostredníctvom ich opatrovníkov. Tak sa dá aj vysvetliť že poslal svojich učeníkov k inak neznámemu človeku pre osla na ktorom vošiel do Jeruzalema s tým, že ich ,,posiela majster“ tieto slová môžu naznačovať, že bol jedným z majstrov esejcov, inak by mu, úplne cudziemu človeku nikto osla nepožičal…

Práve tento fakt, ak Ježiš patril k Esejcom mohol viesť k jeho poprave ukrižovaním, keď bol predtým odsúdený ako revolucionár proti Rímu. Nenechajme sa zmýliť dokladaným Pilátovým výrokom ,,Ja nemám na tomto človeku žiadnu vinu.“ /Lukáš 23,4/ V Markovom a Matúšovom evanjeliu tento výrok totiž záhadne chýba. Prvý krát sa s ním stretávame práve u Lukáša, ktorý písal svoje evanjelium už pre potreby propagácie kresťanstva medzi Rimanmi. Citát bol do popisu súdu zrejme vložený neskôr, v dobe kedy sa kresťanstvo začalo šíriť po Rímskej ríši.

Pilát bol v Lukášovom podaní skreslene vylíčený ako dobrý vladár, ktorý zdôrazňuje Ježišovu nevinu a dávajúci najavo určitú humanitu. V skutočnosti to bol brutálny človek, ktorý maximálne presadzoval záujmy Ríma. Text evanjelia naopak z Ježišovho odsúdenia obviňuje Židov, ktorí boli v Rímskej ríši videní ako trvale buričský živel, proti ktorému sa obracala všetka nepriazeň verejnosti.

V textoch a nepresných prekladoch evanjelií bolo tiež zámerne skryté že sa medzi Ježišovými apoštolmi  nachádzalo niekoľko tzv. Zelótov. (pr. Horlivý) Bolo to spoločenstvo ktoré sa pridržiavalo Mojžišovho zákona, no malo silné politické zafarbenie a hlásalo ozbrojený boj. Tento fakt bol samozrejme v dobe, kedy boli židovskí revolucionári v rímskej spoločnosti silne nepopulárni, nežiaduci, lebo ohrozovali práve šírením kresťanstva medzi Rimanmi. Jazyková analýza odhaľuje, že medzi Ježišovými blízkymi boli zelóti. Dnes už je to jasné, avšak prečo túto skutočnosť chcel vôbec niekto zakryť?

Všimnite si jedného z apoštolov ,,Šimon Zelote“ /Lukáš 6,15/ Za zmienku stojí uviesť ako v jednotlivých evanjeliách bol menovaný apoštol Šimon – Peter, buď Simon, syn Jonášov /Ján 21,15 – 17/ alebo Šimon, syn Jánov /Matúš 16,17/, druhý prípad ale v origináli znie ,,Simon Bar – Iona“, čo nemusí znamenať iba ,,syn Jánov“ (aramejsky bar – syn), ale chybný preklad, či kontaminácia s arabským slovom ,,barjonna“ – čiže zločinec /anarchista/ Bol to práve on, kto s mečov v ruke bránil pri zatknutí svojho majstra.

Judáš Iškariotský mohol vzniknúť chybným prepisom mena Judas Sicarius (teda už zmieňovaný vrah, terorista, používajúci skrytú dýku). Ak sa teda Ježiš nachádzal v takejto spoločnosti je len celkom pochopiteľné, že sa na neho Rimania pozerali ako na nebezpečného revolucionára. Ježiš však naopak pravdepodobne patril už k zmieňovaným Esejcom o ktorých sa hovorí že boli veľmi pokrokové, múdre spoločenstvo, ich predstavitelia boli známy liečiteľskými schopnosťami a hlbokými vedomosťami. A do istej miery mohli ovládať i psychické sily. Koncom 2. storočia p. Kr. Esejec menom Judas prednášal v jeruzalemskom chráme o esejskom učení a umení ovládať budúcnosť…

Zjavenie

Opisy ktoré sa týkajú zjavení Ježiša ako i mnohé z ďalších správ boli neskorším ústnym podaním so zbožným úmyslom nadsadzované. V tejto súvislosti je zaujímavé, že najstaršie z evanjelií Markovo, ktoré je popisovaným udalostiam časovo najbližšie k pravde, neobsahuje aspoň vo svojej originálnej verzii žiadnu zmienku o Ježišových posmrtných zjaveniach. Tie sú zmieňované až v záverečnej časti ktoré boli doplnené neskôr. /Marek 16,9/

Raz apoštoli chytali ryby, keď tu zrazu na brehu uvideli neznámeho človeka. Až keď neznámy učeník prehlásil, že je to Ježiš a Peter mu prisvedčil, ostatní uverili, že skutočne videli Ježiša. /Ján 21,4-7/

Okrem toho, vízie môžu byť i v súlade s tzv. úkazmi ,,fantómov zomretých.“

Jeden z mnohých gnostických textov Evanjelium Márie, interpretuje zjavenie zmŕtvychvstania Ježiša ako víziu, ku ktorej dochádzalo v tranze a snoch.

Ozajstné poslanie Lásky

Ale naozajstné poslanie Ježiša?… Cirkev si ho privlastnila ako svojho Mesiáša, ktorý ich vykúpi z ich hriechov…

Ľudia potrebujú spasiteľa – veď preto je tak obľúbené náboženstvo.

Nemyslím si však, že by Ježiš sedel na nejakom pápežskom stolci, v paláci, v centre Ríma, skôr by z neho spravil chudobinec či nemocnicu a nežil by v bohatstve a prepychu pokiaľ by na svete zomieralo tak veľa ľudí od hladu. Myslím si, že sám Ježiš možno ani nemal domov ani stále sídlo. S hŕstkou verných mužov a žien putoval z miesta na miesto a učil svojich verných a hostiteľov, alebo sa naopak uchyľoval do samoty…

Zdroj: Jiří Vacek O biblii a jej učeniu