To, že existuje akási tajná reč medzi rastlinami to je v celku známe. Vedci dokazujú, že rastliny skutočne ovládajú špeciálne metódy komunikácie. Hypotéza poukazuje na systém ich nervových buniek ktoré sú schopné rôznymi formami prenášať vzruchy. Takéto riadiace centrum je uložené v ich koreňovom systéme – v jeho zakončeniach. Ale môže mať rastlina nejaké pocity, či dokonca ovládať telepatiu?
Výskum Cleve Backstera od roku 1966 vo svojom laboratóriu v San Diegu poukázal na možnosť sa touto myšlienkou vedecky zaoberať. Celé to pritom začalo vlastne iba ,,náhodou“ keď krátko po tretej hodine ráno napadlo Cleva napojiť svoju rastlinu Dracénu vo svojej kancelárii na jeden z detektoru lži. Chcel zmerať ako dlho bude trvať než sa po zaliatí dostane voda od korienkov až k listom. Zostal prekvapený, že rastlina začala vykazovať ,,živý“ vzorec elektrickej aktivity.
V ďalšom kroku sa rozhodol že rastlinu ohrozí aby videl či dôjde k inej reakcii. Najskôr ponoril list rastliny do kávy, no na polygrafe nedošlo k žiadnej reakcii. Potom ho napadlo, že k nej priloží oheň. V tom momente polygraf začal vykazovať divokú aktivitu. Backster tvrdil, že nebolo vypovedané žiadne slovo. Len tým, že myslel na to, čo urobí, rastlina zareagovala.
Cleve Backster 27. 2. 1924 – 24. 6. 2013 bol výskumníkom a špecialistom CIA ktorý pracoval ako riaditeľ Keeler Polygraph Institute v Chicagu. Pôsobil aj ako predseda komisie pre zvláštne výsluchové metódy.
Potom zobral krabičku zápaliek a sledoval neutíchajúcu divokú reakciu. Až keď odložil zápalky nabok, a zanechal myšlienky ublížiť rastline, sa polygraf vrátil do normálnej hladiny.
Myšlienka, že rastliny majú vnútorný svet ktorým môžu po svojom reagovať na podnety zvonka mu otvorila nový smer výskumu. Tak sa začalo jeho intenzívne štúdium rastlín. Nechával napríklad rastlinu napojenú na polygraf bez toho, aby sa snažil niečo robiť. Len sledoval jej reakcie a potom sa snažil zisťovať čo tieto reakcie vyvolávalo.
Silná reakcia napríklad nastala po tom, čo nalial do drezu horúcu vodu. Neskôr testovanie odhalilo, že drez bol naplnený baktériami a keď baktérie náhle uhynuli po poškodení horúcou vodou, rastlina pravdepodobne vnímala hrozbu aj voči samej sebe.
V neskoršom pokuse Backster vytvoril stroj, ktorý by náhodne hádzal krevety do vriacej vody. V celom laboratóriu boli udržované konštantné podmienky pre pokus – teplota a vlhkosť vzduchu, osvetlenie, teplota vody a pod. Tri filodendrony umiestnil do druhej časti miestnosti a na každú napojil jeden detektor lži. Vo chvíli, ktorú poznal len časový spínač sa vylial prúd vriacej vody na nič netušiace krevety v akváriu (krevety rodu Palaemon serratus) a po pár sekundách ich usmrtil. A rastliny zareagovali. Jedna síce s určitým oneskorením, ale napriek tomu zreteľne. Zaujímavé však bolo, že rastliny reagovali síce silno, ale len v noci, keď nebol nikto nablízku.
Pri svojich pokusoch rastliny dokonca zahaľoval do medenej mriežky, čím vytvoril Faradayovu klietku – čiže zatieňoval elektromagnetické polia. Tým sa vylúčila pravdepodobnosť, že by akékoľvek rádiové vlny, mikrovlny, alebo iné elektromagnetické frekvencie mali vplyv. Rastliny sa však správali rovnako – ako keby žiadna mriežka neexistovala.
Koncom roku 1966 ho navštívila jedna kanadská biologička, ktorá sa dopočula o jeho pokusoch. Ochotne vyhovel jej prianiu experimentovať s dracénov a napojil ako obvykle elektródy na jej masívne listy. Reakcia sa však nedostavila žiadna. Na druhý, ani tretí krát absolútne žiadna reakcia. V zúfalstve ho napadlo položiť jej otázku či pri svojej práci nejak rastlinám neubližuje. ,,No to viete, že áno. Pálim ich predsa, aby som zistila ich špecifickú hmotnosť.“
Zanedlho po jej odchode dracéna opäť reagovala ako predtým. Backster sa preto začal domnievať, že rastlina pozná človeka ktorý pre ňu znamená potencionálne nebezpečenstvo a vtedy upadá do stavu akejsi zvláštnej bezmocnosti, ktorá sa prejavuje absenciou akékoľvek reakcie.
Backster ďalej rozvíjal svoje štúdie pripájaním vecí ako kuracie vajcia, či jogurtové kultúry a naďalej získaval úžasné výsledky. Zistil, že každá živá vec je dôverne naladená na svoje prostredie.
Keď dôjde k akémukoľvek stresu, utrpeniu alebo k smrti, všetky životné formy v okolitom prostredí majú okamžitú elektrickú odpoveď.
Ďalšou zvláštnosťou bolo, keď raz pripojil Backster vajce k elektróde a sledoval, ako vajce „kričalo“ zakaždým, keď niektoré z jeho susedov bolo hodené do vriacej vody, jedno za druhým.
Cleve Backster však išiel vo svojich výskumoch ešte ďalej a objavil že ľudské bunky reagujú na naše city a to i vtedy keď sú mimo nášho tela. Dokonca na vzdialenosť viac ako 150 km. Dal vzorku ľudskej bunky do skúmavky a keď ju testoval na diaľku zistil, že bunky sú zladené so svojim darcom. Keď darca prežíva nejakú citovú zmenu, v jeho oddelených bunkách existuje spojená reakcia prejavujúca sa na elektrickej báze.
Vedci sú však skôr skeptický. Pokusy ktoré sa snažili robiť nedosahovali rovnaké výsledky. Pri opakovaní jeho pokusov niektorí vedci mali podobné výsledky, iní však vôbec žiadne. Čo však viacero vedeckých prác dokazuje je, že bolesť cítia aj rastliny. Už v roku 1848 se experimentálny psychológ Gustav Theodor Fechner na základe svojich pokusov domnieval, že rastliny prejavujú emócie a náklonnosť.
Indický vedec Jagadish Chandra Bose sa domnieval, že objavil u rastlín citlivý nervový systém. Pri rôznych stresových situáciach sa každá časť rastliny chovala veľmi podobne ako svaly živočíchov pri kŕči. Zistil tiež, že rastliny rastú rýchlejšie v prostredí príjemnej hudby a naopak neprospievajú pri nepríjemných zvukoch.
Napríklad pri experimentoch s kukuricou florentský profesor Stefano Mancuso zistil, že pri popálení listov takmer okamžite nastanú elektrické zmeny v koreňových špičkách.
Všetky tieto zistenia môžu viesť v budúcnosti k priznaniu určitým právam pre rastliny. Tak ako je tomu už vo Švajčiarsku, kde pokusy na rastlinách podliehajú podobným pravidlám ako pokusy na zvieratách. Nemusí sa samozrejme nutne jednať o zákaz konzumovať rastliny, ale skôr zaistiť im dôstojné podmienky k životu, rovnako ako by to malo byť u zvierat. Prijať nový postoj k rastlinám, ktorý ich bude aspoň rešpektovať ako živé bytosti.
Zdroj: Cleve Backster Evidence of a Primary Perception in Plant Life, Primary Perception: Biocommunication with Plants, Living Foods, and Human Cells