Sme manželia Terézia a Ivo Ondráčkovi. Sme Čechoslováci. V súčasnosti žijeme na Morave v malebnej pohraničnej obci Stráni.

Ivko: Terezka je veľmi citlivá žena. Narodila sa v malej obci v úbočí Bielych Karpát. Väčšinu svojho života ma spojenú s Trenčínom, kde dlhé roky žila a pracovala a pracuje dodnes. Vždy ju veľmi zaujímali duchovné veci a pomoc ľuďom.

Naopak, čo sa týka sťahovania a práce ja som svätobežník v rámci  strednej Európy. Narodil som sa v Napajedlách, v malom mestečku v severnom kopci Chřibu a Bielych Karpát. Strednú školu som absolvoval v Uherskom Hradišti a od detstva mi Moravské Slovácko prirástlo k srdcu. Som vyštudovaný strojár a ekonóm, ale vždy som mal blízko k poznávaniu histórie a filozofie. Najdlhšiu dobu svojho života som pracoval ako ekonóm a tiež obchodník. Teraz som už na dôchodku.

Partnerský vzťah

Ivko a Terezka: Ako sme sa zoznámili? Obaja sme žili relatívne dlho vo vzťahu, ktorý bol pre nás po precitnutí z krátkej zamilovanosti obrovským utrpením. Zostali sme v ňom (23) a (34) rokov, hlavne kvôli deťom. A bola to hlúposť. Deti videli, že tá rodina nie je šťastná, otázkou je, či by netrpeli v neúplnej rodine viac alebo menej. Obaja sme hľadali vhodného partnera, nechceli sme zostať sami a bez lásky. Naše zoznámenie bola veľká náhoda. Pri náročnej práci som sem tam vyrážal na výlety cez víkendy. A v Trenčianskych Tepliciach som pri tanci spoznal svoju veľkú lásku. Obaja sme hľadali na základe akýchsi životných skúseností partnera, ktorý bude mať spoločné záujmy. Napríklad radi tancujeme. Po zoznámení sme chodili tancovať aj 3-krát týždenne, a to som cestoval do Trenčína 100 km. Určite nás spojilo to, že sme spoločne budovali nie len náš vzťah, ale i našu spoločnú domácnosť. Hneď od začiatku vzťahu sme si otvorene odhaľovali svoje dobré i zlé stránky a poznávali sme, že sa vo veľa veciach zhodneme. Rovnakí v názoroch na život. Máme odlišnú prácu, ale spojujú nás spoločné záujmy o duchovno a alternatívnu liečbu. Spojuje nás i práca na záhrade, a to, že máme radi ľudí a chceme im pomáhať. Ako veľmi pozitívny nástroj považujem taký každodenný BREAK STRORMING o našu prácu.  Čo nového v škole? Čo nového vo firme? Proste výmena názorov, a to nás obohacuje.  Pre budúcnosť je dôležité mať ciele, lásku a chuť kráčať spolu životom.  Bol som viac ako rok chorý, celkovo 9-krát v nemocnici. Pomáhalo nám to, že Terezka sa vždy o mňa pekne starala a ja som neprestával bojovať. Veď ju na tomto svete nemôžem nechať na všetko samotnú. Moje problémy a spôsoby liečby v nemocnici nás oboch viedli hľadať alternatívnu možnosť uzdravenia ľudského tela.

Zdravie – základ šťastia

Ivko: Otočil by som túto otázku. Ten kto nevie byť šťastný, ten je chorý, alebo ťažšie liečený, či dokonca nevyliečiteľný. Psychika človeka je veľmi dôležitá pre jeho liečbu. To staré platí – viera Tvoja Ťa uzdraví. Človek, ktorý žije dlho v zlých podmienkach (nemyslím ekonomicky a finančne) duchovných, stráca chuť k životu, a to prináša choroby a smrť. Treba si tiež uvedomiť, že všetko, čo človeka trápi sa v ňom ukladá dlhú dobu a náprava takej negativity tiež dlho trvá. Zdravý životný štýl je podľa náš návrat k životnému štýlu našich babičiek. Návrat k rodine, k životu v súlade s prírodou. Ďalej by som povedal, je dôležité poznávať svoje telo a správať sa k nemu podľa toho, čo mu prospieva.

Zdravotníctvo v Čechách

Ivko: Myslím si, že podľa toho, čo som mohol poznať je České zdravotníctvo na veľmi vysokej úrovni, čo sa týka zabezpečenia materiálno-technického i tak personálneho. Ako hlavný problém vidím je pochopenie človeka z pohľadu jeho zdravia ako celku (celostná medicína). Sám som sa stretol s tým, že na internom oddelení mi odstraňovali žlčové kamene a pritom ich vôbec nezaujímalo, že mám zápal močového mechúra. Naopak na urológii ich nezaujímalo, že zápaly mi spôsobujú opakované čistenia žlčovodov od kameňov.

Na druhej strane by som rád poukázal i na zlý pohľad  pacientov na medicínu. Mnohokrát som od rôzne nemocných ľudí počul, prečo mám robiť to, či ono. Prečo by som si mal za svoje peniaze kupovať produkty zdravej výživy, alebo iné podporné látky, len nech sa o mňa lekári postarajú, na čo si platím poistenie?

Bylinky

Ivko a Terezka: Bylinky vnímame, ako veľmi dôležitý spôsob starostlivosti o svoje zdravie. Problém je, že naše vedomosti priamo o používaní jednotlivých bylín a ich účinkoch sú ešte na nízkej úrovni. Kedysi v každej osade bola nejaká babka bylinkárka, ktorá na každú chorobu mala zmesi byliniek vo forme čajov, macetrátov, obkladov a pod. V dnešnej dobe sa nám osvedčilo používať rôzne macetráty, alebo zmesi bylín v zdravej výžive. Máme už overené výrobky od dodávateľa, kde je priamo uvedené, toto je na detox, iné na srdce, ľadviny a pod. Samozrejme i sami zberáme niektoré druhy bylín, ktoré poznáme a máme s nimi dobré skúsenosti. Používame ich ako čaje a výluhy, mnohé sa osvedčili ako obklady (lopúch, kostihoj) a pod. Biele Karpaty sú taká bylinková záhradka. Niektoré bylinky máme i na záhradke (napr. Ginko biloba, mäta, rozmarín, medvedí cesnak).

Koloidné kovy

Ivko: Obecne sa dá povedať, že najdokonalejší koloidní roztok je naša krv. Liečivé účinky niektorých kovov (meď, striebro, zlato) a na druhej strane toxicita iných (ortuť, hliník, olovo) sú známe už od dôb starého Egypta. V súčasnej honbe za stále väčšími ziskami farmaceutických firiem sa liečivé účinky kovov v podstate vytratili. Rôzne firmy ponúkajú koloidné striebro, alebo zlato, ale väčšinou len k vonkajšiemu použitiu. Také používanie značne znižuje liečivé účinky. Komerčné koloidné roztoky obsahujú úmyselne rôzne toxické prísady, aby sa to nemohlo používať vnútorne a neliečili sa choroby (nariadenie EU). Vzhľadom k tomu, že som bol dlhodobo liečený cca 16 mesiacov rôznymi antibiotikami v nemocnici formou infúzií, doma niekoľkými druhmi antibiotík vo forme prášku, cítil som sa veľmi oslabený. Mal som oslabenú imunitu. Zistil som, že koloidné striebro ničí len nepriateľské patogény tzv. bezkyslíkaté mikroorganizmy a neubližuje priateľským baktériám, ktoré potrebujú k životu kyslík. Striebro neničí baktérie priamo, ale rozkladá enzýmy týchto bezkyslíkatých baktérií, vírov, plesní, ktoré bez týchto enzýmov nemôžu existovať. Striebro tak funguje ako katalyzátor a efektivne enzýmy vyraďuje z činnosti. Pokiaľ antibiotiká eliminujú asi 6 – 7 škodlivých baktérií, koloidní striebro ničí viac ako 650 choroboplodných baktérií, vírov, mykóz a plesní. V dôsledku toho tieto škodlivé mikroorganizmy odumierajú v priebehu 5 – 6 minút. Preto sa rúška proti Koronavíru postrekujú koloidným striebrom. Moje zdravotné problémy ma priviedli k výrobe koloidného zlata i striebra. Prístroj i elektródy sa dajú kúpiť.

Použitie koloidného striebra:

• nachladenie, chrípka, kašeľ,
• nadmerná tvorba hlienu v organizme,
• zažívacie problémy,
• plesne,
• zápalové onemocnenia,
• problémy s hornými dýchacími cestami,
• kožné poranenia,
• očné, ušné infekcie,
• lupiny,
• dezinfekcie,
• choroby zvierat a rastlín,

Použitie koloidného zlata:

• koriguje nenávykové antidepresívum, zmierňuje stres a napätie,
• zlepšenie pamäti, zvýšenie mentálnej výkonnosti,
• zvýšenie IQ (podľa americkej štúdie o 20 bodov),
• povzbudzuje tvorivosť a bystré myslenie,
• detoxikácia organizmu,
• regenerácia a predĺženie životnosti všetkých tkanív,
• liečba alzheimerovej a parkinsonovej choroby, roztrúsenej sklerózy a pod.,
• používa sa pri liečení rôznych druhoch závislostí,
• zlepšuje činnosť mozgu a harmonizuje nervové prepojenie jednotlivých orgánov v tele,
• zlepšuje stav pohybového aparátu (dna, artritída, reumatizmus a pod., kĺbová výživa),
• pomáha pri liečbe niektorých druhoch rakoviny, zlepšuje a predlžuje život, zmierňuje bolesti, redukuje veľkosť nádorov,
• harmonizuje činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním,
• upravuje a normalizuje krvný tlak,
• pomáha pri srdcových chorobách,
• zlepšuje zrak,
• usnadňuje vstrebávanie živín,
• zlepšuje chuť k jedlu,
• spomaľuje starnutie orgánov, zlepšuje stav pokožky, omladzuje a udržuje jej pružnosť,
• vyhladzuje vrásky, zmierňuje celulitídu a strie,
• posilňuje imunitný systém.

Kríza Covid – 19

Terezka: Z oblasti školstva je to dosť náročné, pre rodičov, učiteľov i žiakov. Učitelia preťažení, žiaci aj rodičia. Až teraz všetci vidíme ako nám chýba škola. Deti sa doma učia pomalšie ako v škole. Efektívnejšie sa učia v kolektíve. Preto si myslím, že online vyučovanie nikdy nebude plnohodnotnou náhradou vyučovania školou. Všetci prežívame náročné obdobie. Mnohým žiakom chýbajú učebnice, technické vybavenie, niektorým zručnosti s týmto spôsobom vyučovania. Deťom chýba disciplína, v domácom prostredí sa ťažšie sústredia po celý deň na školské povinnosti. Učiteľ je pre žiaka vlastne iným typom autority ako jeho rodič, resp. mal by byť. Mnohí rodičia to akceptujú a učiteľov v tejto situácii podporujú, avšak veľa je i takých, ktorí nevhodnými poznámkami ich autoritu podkrývajú.

Vzhľadom k tejto situácii som sa nedostala do školy po materiály pre žiakov, nakoľko pracujem od hraníc 40 km a nie 30 km. Veľa ľudí pracuje v blízkosti hraníc a naopak študuje za hranicami. V každom štáte platia iné pravidlá a stále sa to mení. Už len verím, že sa to všetko skončí a budeme zase cestovať. Myslím si, že veľkou chybou bolo, že sme sa ako Československo rozdelili (teda, že nás rozdelili).

Planéta Zem

Ivko a Terezka: Vzhľadom k tomu, že inú planétu nemáme, tak sa musíme snažiť robiť všetko pre to, ako si ju uchovať pre naše žitie. Urobiť všetko pre ozdravenie spoločnosti, vzťahov medzi ľuďmi k Zemi, k prírode, flóre a faune.

Či veríme v Boha? Áno, určite veríme, ale cesta každého z nás k Bohu išla trochu inou cestou. Terezka bola ako dieťa vedená a vychovávaná v kresťanskej viere, ja nie, bolo to dané historickou skúsenosťou našej rodiny. Obaja moji dedovia (18 r.) museli narukovať do 1. sv. vojny. Bojovali na talianskom fronte a nevedeli si vysvetliť prečo kňazi na rakúskej strane vyzývali k zabíjaniu Talianov a Taliani naopak k zabíjaniu Rakúskych vojakov.  Ale i ja som časom jednoznačne začal veriť v Boha. Do kostola, ale moc nechodíme. Veríme, že nie je dôležité každý deň behať do kostola, ale viera je v nás, v našich srdciach a modlíme sa a meditujeme hlavne doma. Ľudia si musia uvedomiť, že základom viery je láska k Bohu, k ľudom i k sebe. Čo iného je desatoro? Je to láska rozvedená do desať bodov. Uvedomme si, že Boh je dobrý, sme všetci jeho deti a miluje nás tak ako mi jeho. Boh má rád napravených hriešnikov a tých, ktorí našli svoju cestu k viere.

ivo.on@seznam.cz

Foto: archív Terézia a Ivo Ondráčkovi.