Milovať a chrániť svoje dieťa. Poskytnúť mu istotu a bezpečie. Rešpektovať ho ako samostatnú bytosť ktorá má právo na svoju vlastnú cestu. Ano, byť rodičom je nádherná, ale zároveň aj zodpovedná úloha.
Ako malé deti sme boli spontánni. Kričali sme, behali bosí, skákali do kaluže. Až neskôr sme vďaka rodičom, vychovávateľom začali veriť, že robíme niečo zlé, pretože im sa to z rôznych dôvodov nepáčilo. Boli unavení, nahnevaní a jednoducho na nás ,,nemali nervy“ takže sme sa naučili robiť veci aj proti svojej vôli. Nad svojou spontánnosťou sme začali premýšľať a vytvorili sme si tak akúsi brzdu. Tak sme radšej začali žiť na vlne radosti druhých ľudí, aby sme sa aspoň trochu radovali.
