V roku 1840 poverilo britské národné múzeum Sira A. Henryho Layarda, aby začal s vykopávkami medzi Eufratom a Tigrisom. Objavil pod obrovskými pahorkami staré Sumerské mesta a najstaršie písomné svedectvá tisíce hlinených tabuliek z doby 3800 – 4000 rokov pred Kristom. Sumeri poznali kanalizáciu, mali moderné stavebníctvo, školstvo, medicínu a mali rozsiahle vedomosti o astrológii.
Čo ste asi nevedeli
Na jednom keramickom valčeku je dokonca nakreslená mapa celej slnečnej sústavy v správnom hmotnostnom aj vzdialenostnom pomere jednotlivých planét.
Ukazuje sa napríklad, že pred šesťtisíc rokmi Sumeri vedeli, že Zem je guľatá a krúti sa okolo Slnka. Nebo rozdelili na dvanásť znamení zverokruhu. Vedeli, ako sú umiestnené všetky planéty v našej slnečnej sústave a poznali čas ich obehu. Ako k tomu dospeli, keď Urán bol objavený až v roku 1782 (keď sa podarilo skonštruovať dostatočne ostré sklá), Neptún v roku 1846 a Pluto dokonca až v roku 1930? V Ašurbanipatovej knižnici možno nájsť neobyčajný príbeh o desiatej planéte, Mardukovi, ktorá sa nachádza v našej slnečnej sústave. Hlinené tabuľky tvrdia, že orbita Marduka má tvar predĺženej elipsy a na oblet okolo Slnka a priblíženie sa k Zemi potrebuje 3600 rokov.
Najdôležitejším spisom, ktorý bol nájdený v niekdajšej Mezopotámii je Epos Atrahasis. V texte sa okrem iného píše, že na planétu Zem zavítali pred 450 000 rokmi obyvatelia planéty Nibiru, Annunakovia, kvôli zlatu, nerastným surovinám a ťažbe rádioaktívnych prvkov, ktoré potrebovali na záchranu vlastnej domovskej planéty. Annunakovia sa usadili v údoliach Nílu, Eufratu a Tigrisu. Prvú skupinu kolonizátorov tvorilo 50 osôb a ich časomierou bol 1 shar 3600 rokov, čo bola doba obehu ich planéty Nibiru okolo Slnka. V textoch je zmieňovaný zakladateľ kolónie a panovník Enki – pán hlbokých vôd a jeho druhé meno bolo Nudimmud – ten, ktorý vie vytvoriť veci. Je popisovaný ako mudrc, vedec, nositeľ kultúry, učiteľ, inžinier.
Existencia života vo vesmíre nie je vylúčená.
Vedci odhadujú, že priemer pozorovateľného vesmíru, teda časti vesmíru, ktorú dokážeme vidieť, dosahuje približne 93 miliárd svetelných rokov. Lenže celý vesmír je prinajmenšom 250-krát väčší.
Slnko je spektrálnou triedou G, čo okrem iného znamená, že si v pravidelných 12 tisícročných intervaloch ,,kýchne“ elektromagnetický pulz (EMP). Tento pulz zanechá na planétach svoj určitý podpis v podobe zmeny klímy a vymretí niektorých živočíšnych a rastlinných druhov. Dá sa to prirovnať k resetu systému a začiatku nového procesu.
Naša vlastná planéta obieha vo vzdialenosti 150 miliónov kilometrov od Slnka. Najbližšie hviezdy k Slnku, systém Alfa Centauri, je vzdialený 4 svetelné roky (čiže asi 40 biliónov kilometrov). Naša galaxia obsahuje od 100 do 400 miliárd hviezd. A pozorovateľný vesmír približne 300 triliárd hviezd. Ľudia obývajú nepatrnú časť kozmu. Planéta Zem je ako kvapka vesmírneho oceánu.
Zdroj: mysteria.sk, celostnivzdelavani.cz