Veľká noc nie je asi úplne niečo, po čom by ženy až tak veľmi túžili. Krásne oblečená, namaľovaná žena dostane korbáčom, potom ju oblejú vodou a aby toho nebolo málo, ešte jej aj uštedria tú najlacnejšiu voňavku, ktorá nevyprchá ani za týždeň. A takéhoto násilníka – ano násilníka – žena ešte aj odmení?! Keď už sme pritom, to skôr žena by mala dostať odškodné za takú potupu! A pri všetkej úcte ku kresťanským sviatkom, je vôbec Veľká noc naozaj z historického pohľadu sviatkom kresťanským, alebo si len kresťanstvo prisvojilo pohanské slávnosti a tradície? Ak sa chceme na túto otázku dozvedieť pravdu, musíme preskúmať zvyky a tradície ktoré sa s Veľkou nocou spájajú.
Dnes už málokto vie, že kresťanské sviatky Veľkej noci majú svoj pôvod v židovskom sviatku pésah a sú tiež spojené s pohanskými rituálmi. Veľkonočné zvyky majú svoje korene v časoch, kedy starý Slovania slávili v jarnom období začiatok poľnohospodárskych prác. Starý Slovania neslávili Veľkonočné sviatky, ale tieto sviatky nazývali letnými sviatkami. Vajíčka majú byť symbolom plodnosti, obnovenia života. (V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona.) Veľkonočný zajac má byť kultovým zvieraťom bohyne plodnosti Ostery.
Korbáč bol symbol zdravia a plodnosti. Slobodný muž zobral mladý vrbový prútik ktorý bol naliaty miazgou aby sa dal ohnúť a ním sa iba dotkol nôh, rúk a zadku ženy. Kresťanstvo si tento symbol prevzalo ako pripomienka bičovania Ježiša Krista pred jeho ukrižovaním.
Vode sa pripisovala očistná funkcia, verilo sa, že obliate dievča bude mať husté vlasy a krásnu, zdravú pleť. Jednalo sa teda o rituáli ktoré mali odohnať zimu, choroby, hlad a smrť.
Symbol baránka sa tiež nachádza už predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy.
Význam pôvodu slova ,,veľká“ treba hľadať tiež ešte v časoch židovského otroctva, v starovekom Egypte. Jedná sa o veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý mal zabezpečiť Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
V súvislosti so zvykom piecť veľkonočné mazance „s ich žiarivo hnedým povrchom so znakom… kríža“ kniha Easter and Its Customs (Veľká noc a jej zvyky) uvádza: „Kríž bol pohanským symbolom“ Kríž totiž nemá nič spoločné s Ježišom Kristom. Grécke slovo, ktoré sa bežne prekladá ako „kríž“, je stauros. Základný význam tohto slova je „vztýčené brvno alebo kôl“. “ V niekoľkých textoch biblickí pisatelia použili iné slovo na označenie Ježišovho popravného nástroja. Je to grécke slovo xylon. Toto slovo znamená jednoducho „trám“ alebo „palica, kyj alebo strom“. Apoštol Pavol hovorí: „Kristus nás vykúpením oslobodil z kliatby Zákona tým, že sa stal kliatbou namiesto nás, lebo je napísané: ‚Prekliaty je každý, kto je povesený na kôl („kto visí na dreve“, Katolícky preklad).‘“ Pavol tu cituje 5. Mojžišovu 21:22,23 kde sa jasne hovorí o kole, nie o kríži. Prví kresťania kríž dokonca považovali za symbol potupy a hanby.
Kríž, ktorý je dnes považovaný za symbol kresťanstva, má dlhú predkresťanskú históriu. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania. Jeho význam sa spájal s orientáciou vo vesmíre alebo v priestore medzi nebom a zemou. Stelesňoval prepojenie božského sveta – zvislé rameno, so svetom ľudí – vodorovné rameno. Neskôr sa stal symbolom večnosti.
Po prijatí kresťanstva sa cirkev premyslene rozhodla do týchto najväčších sviatkov zasadiť kresťanské slávenie Veľkej noci. Otázkou však zostáva ak je oslava Veľkej noci taká dôležitá, prečo v Biblii nie je nijaký výslovný príkaz, aby sme ju slávili? V jednom skoršom vydaní diela The Encyclopædia Britannica sa hovorí: „V Novom zákone nie je ani náznak slávenia sviatku Veľkej noci a nie je ani v spisoch apoštolských Otcov. Myšlienka svätiť nejaké zvláštne obdobia prvým kresťanom ani nezišla na myseľ…
Biblia prikazuje kresťanom sláviť iba Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti, známu aj ako Pánova večera, ale nie Veľkú noc. Je to slávnosť, ktorú mal zaviesť sám Ježiš v poslednú noc svojho pobytu na zemi. Potom povedal svojim učeníkom: „Stále to robte na moju pamiatku.“ — Lukáš 22:19
V Grécku majú pri veľkonočnom stole zaujímavý zvyk – skôr než sa uvarené vajcia skonzumujú nasleduje tzv. – tsougrisma, kedy jeden drží vajíčko a povie „Christós Anésti“, druhý člen rodiny tiež drží vajíčko a odpovie „Alithós Anésti“ a navzájom ťuknú vajíčkom jeden druhému. Ten komu sa vajíčko nerozbije, pokračuje ďalej až sa vystriedajú všetci členovia rodiny. Vyhráva ten, ktorému zostane vajíčko celé a bude mať šťastie po celý rok.
Nemci tiež dodržujú zaujímavý veľkonočný zvyk. Na Veľkonočnú nedeľu si deti pripravia slamené hniezdo, ktoré im rodičia starostlivo ukryjú v dome alebo na záhrade. Počas noci do neho naukladajú vajíčka a tie deti nasledujúce ráno hľadajú.
Zdroj: Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, wol.jw.og.sk
Spracovala: Silazdravia.sk